Na Slovensku máme viac ako 15-tisíc kilometrov vyznačených turistických trás. Vďaka turistickému značeniu sa nestratíme a nájdeme vytúžený cieľ. O turistické trasy v regióne sa dobrovoľne stará aj Martin Šalata zo Starej Ľubovne.
BEZPEČNOSŤ PRE NÁVŠTEVNÍKA
Na Slovensku môžu trasy značkovať len vyškolení značkári. Jedným z nich je aj Martin Šalata z Klubu slovenských turistov (KST). Značeniu sa venuje takmer osem rokov a zároveň je aj inštruktorom vysokohorskej turistiky. „Najdôležitejšie je, aby sa turisti podľa značiek, či už namaľovaných, alebo osadených na turistických smerovníkoch, značkárskych kolíkoch, bezpečne dostali k cieľu svojej túry. Na Slovensku sa turistické značenie riadi podľa Slovenskej technickej normy – STN 01 8025 Turistické značenie,“ povedal M. Šalata a dodal, že okrem Slovenska má tak dobre skoncipovanú technickú normu pre značenie len Česko.
Ten, kto sa chce stať kvalifikovaným značkárom, je pridelený k skúsenému certifikovanému značkárovi. Zbiera teoretické a praktické skúsenosti a po overení vedomostí dostane osvedčenie. Potom sa už môže značkovaniu venovať naplno.
FARBA NEUDÁVA NÁROČNOSŤ TRASY
Hierarchia farieb hovorí o dôležitosti trás. „Väčšina turistických chodníkov na Slovensku je značená pásovými značkami. Krajné pásy sú biele a majú za úlohu zviditeľňovať značku. Prostredný pás určuje vedúcu farbu značenej trasy. Červenou pásovou značkou sa označujú turistické trasy medzištátneho významu, sú to väčšinou dlhé trasy, magistrály. Modrou sú označené stredne dlhé trasy, dlhé doliny, bočné hrebene. Zelená je určená pre kratšie trasy, upozorňuje na významné miesta či už jaskyne, jazerá, kultúrne pamiatky, chaty. Žlté značky, takzvané spojky prepájajú jednotlivé trasy,“ vysvetlil M. Šalata, ktorý miluje našu prírodu a napĺňa ho sprevádzať ľudí po turistických chodníčkoch.
Značkuje sa ekologickými, vodou riediteľnými farbami. Tie zvyknú vyblednúť, preto by sa mali značky obnovovať po troch rokoch. Značenie sa na lesnej ceste zvyčajne objaví vždy po 150-tich metroch. V prípade, že ste dlho na značku nenatrafili, je lepšie vrátiť sa k poslednej, aby ste sa nestratili a nedostali do neschodného terénu.
ZDĹHAVÝ PROCES PRED ZNAČENÍM
Pred vytvorením novej trasy treba najprv zistiť schodnosť, prehľadnosť terénu a dostatok vhodných objektov na umiestnenie značiek pre bezpečný pohyb turistov, pričom dávame prednosť nespevneným cestám a chodníkom, ktoré sú zo zdravotnej stránky vhodnejšie na pešiu prípadne cyklo alebo lyžiarsku turistiku. „Následne sa trasa zmapuje navigačným prístrojom. Urobí sa fotodokumentácia, a tak sa dostane do schvaľovacieho systému. Potom začínajú rokovania s odborom životného prostredia, miestnou samosprávou, správou národného parku, vlastníkmi pozemkov, urbariátmi, ochranármi, či je vôbec možné trasu vytvoriť. Schvaľuje ju sekcia značenia KST v Bratislave pridelením čísla trasy a potom sa zapracuje do online mapových portálov,“ zhrnul proces pri vytváraní novej trasy značkár.
TURISTICKÁ NOVINKA
Výhodná geografická poloha obce Stráňany, ktorá je súčasťou Pieninského národného parku, umožnila vytvoriť novú turistickú trasu č. 5713. Stráňany, dolný koniec - Pod Zbojníckym stolom. Začína v obci Stráňany pri autobusovej zastávke Stráňany, dolný koniec. Nový úsek trasy je dlhý sedem kilometrov. „Po spevnenej lesnej ceste a nenáročnom stúpaní sa turista najprv dostane k Stráňanskemu jazeru - tento úsek môžu využiť aj cykloturisti.
Počas výstupu lesom sa otvárajú výhľady na Pieniny. Trasa sa napojí na existujúcu červenú trasu č. 0905, ktorá smeruje z Veľkého Lipníka na Veterný vrch. Ten poskytuje nádherný kruhový výhľad na Vysoké či Belianske Tatry, Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách, Babiu horu na Orave, Levočské vrchy a podobne,“ pripojil jeden z najnovších tipov M. Šalata.
UNIKÁTNY TURISTICKÝ TIP OD MARTINA ŠALATU
Máloktorí návštevníci, ktorí prichádzajú do regiónu severného Spiša a Pienin, vedia, že sa Staroľubovniansky okres hrdí zvláštnym unikátom. Máme tu šesť pohorí, ktoré dominujú najvyššími vrchmi. Začať možno Pieninami, ich najvyšším vrchom sú Vysoké skalky, veľmi ľahko dostupné zo Stráňanského sedla, pokračovať sa dá Ľubovnianskou vrchovinou s najvyšším vrcholom Eliášovka, Levočskými vrchmi s najvyšším vrcholom Čierna hora. Na hraniciach okresu máme pohorie Čergov, jeho najvyšší bod Minčol má nadmorskú výšku 1157 metrov (je pre turistov veľmi ľahko zapamätateľná, pretože sa v nej ukrýva časový údaj o tri minúty dvanásť). Piatym unikátom je Spišsko-šarišské medzihorie s najvyšším vrchom Hromovec, ľahko dostupným z obce Šambron. Rebríček uzatvrára Spišská Magura, ktorá má v našej časti dominantný Veterný vrch s tiež zaujímavou nadmorskou výškou 1111 metrov.
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 43 (18. november 2020)