Stará Ľubovňa nezmizne z futbalovej mapy Slovenska. Dokonca sa na nej viac zviditeľní. Zo suterénu V. ligy, keď sa pred rokom len tesne vyhla zostupu, sa totiž vyšplhala na jej vrchol, čím dokázala to, v čo pred sezónou veril málokto. Ak vôbec.
To, že mestu spod Ľubovnianskeho hradu svitá na lepšie časy, dávala tušiť už výborná jeseň. Po troch prehrách, jednej remíze a desiatich víťazstvách získal MFK 31 bodov, čím prezimoval na 3. priečke tabuľky. Hneď po prestávke ho síce prefackala Demjata (0:3), odvtedy však jeho hráči nezišli z trávnika porazení. „Tlak sme si nepripúšťali. Po prvom jarnom kole sme povedali, že slovo postup nechceme počuť a ideme od zápasu k zápasu. A za to, že sa nám napokon podarilo postúpiť, patrí vďaka chlapcom, z ktorých väčšina hrala na hranici svojich možností,“ vyzdvihol ich prístup tréner Marián Solotruk. Hoci vinou pracovných povinností či zranení sa v drese MFK často objavovali aj dorastenci, svojim prenasledovateľom – Čirču, Župčanom a dlho i Ražňanom, nedal klub šancu, aby boj o titul zdramatizovali. Posledný duel však nevyzeral tak jednoznačne, ako napovedal výsledok (4:1). „Po polčase sme síce viedli 2:0, hráči Širokého išli ale v 45. minúte sami na bránu. Chvalabohu, nedali, a hneď po prestávke sme dvoma gólmi zápas rozhodli,“ opísal dianie na trávniku tréner, ktorý už po presnom zásahu Selepa (3:0) začal tušiť, že iba zázrak môže jeho zverencov pripraviť o 1. miesto v tabuľke. Čo sa ani nestalo a po konečnom hvizde tak mohli vypuknúť zaslúžené oslavy. „Boli príjemné, veď po desiatich rokoch, keď sa len zostupovalo, ten futbal u nás trochu ožil,“ netajil sa M. Solotruk, ktorý podotkol, že tento úspech sa podaril bez zvýšenej dotácie od sponzorov či mesta. Ovocie totiž podľa jeho slov priniesla poctivá práca, aj v podobe zvýšených tréningových dávok (3x týždenne). „Väčšina mladých chlapcov chce napredovať, a keď budú takto pokračovať ďalej, myslím si, že ani v IV. lige by sme nemali mať nejaký problém…“ Foto: ĽN, archív MFK
Marek Selep s majstrovským pohárom na ihrisku v Širokom, kde hráči takto oslavovali postup.
Pár reakcií na najväčší úspech ľubovnianskeho futbalu v ostatnom desaťročí
Ján Fröhlich, prezident MFK Stará Ľubovňa:– Som veľmi šťastný. Je pravdou, že nám málo ľudí verilo, no o to viac nás teší, že sme už hneď v prvý ročník dokázali postúpiť. Aj keď sme si takýto cieľ nedávali a prvoradou pre nás bola stabilizácia klubu. Klobúk dolu pred chlapcami, že uverili v našu prácu a všetci ťahali za jeden povraz. Väčšina z nich takýto postup nezažila, tak nech im to chutí a nech majú do budúcna snahu pracovať ďalej. A myslím si, že sa nestratíme ani v IV. lige. Chlapci totiž majú potenciál zlepšovať sa, je to však podriadené nielen tréningovým procesom, ale i chcením a vierou.
Ľuboš Tomko, viceprezident MFK: –Pre ľubovniansky futbal je to veľký úspech. Hráči počas celej sezóny predvádzali veľmi dobré výkony a postup je výsledkom tvrdej práce, ktorú odviedli tak oni, ako i celý realizačný tím.
Patrik Boďo, člen Výkonného výboru MFK:- Keďže nastala prestavba celého klubu – vedenia, filozofie i kádra, cieľom bolo neurobiť si v V. lige hanbu a zotrvať v nej. Keď sme ale boli po jeseni na veľmi dobrom mieste, začali sme mať aj vyššie ambície. Trochu sme sa síce obávali posledných zápasov, pretože v nich muselo nastúpiť veľa dorastencov, tréner i prezident však mužstvo dokázali pripraviť po fyzickej a hlavne psychickej stránke, že dokázalo posledné zápasy zvládnuť.
Je dobré, že sme sa konečne dostali z piatej ligy, kde hrať proti dedinám nie je pre mesto žiadna motivácia. Na rozdiel od obcí, ktoré sa chcú proti nemu vytiahnuť. Som totiž presvedčený, že keby sa nám to teraz nepodarilo, chuť i entuziazmus by upadli, bojovali by sme možno v strede tabuľky a museli by sme opäť namotivovať. Myslím si, že IV. liga nie je výkonnostne príliš rozdielna. Sú tam 3 – 4 tímy, ktoré sú lepšie, ale s ostatnými sa s týmto kádrom dá hrať.
Valent Jaržembovský, dlhoročný veľký podporovateľ futbalu: –Na Slovensku, v nie úplne profesionálnych podmienkach, pripomína život futbalového klubu sínusoidu – raz stúpate, potom, po dosiahnutí vrcholu, keď sa vyčerpajú zdroje i ľudia, prichádza pád. Je mi ale ľúto, že sme spadli tak nízko. Keby to bolo o súťaž, bolo by to v poriadku. My sme však skončili v V. lige, ako jediné okresné mesto na Slovensku, s takou silnou športovou tradíciou i futbalovým zázemím,
Som rád, že sa našli noví ľudia, ktorí do toho vstúpili. Na konsolidácii pomerov má veľkú zásluhu Ján Fröhlich, ktorý poskladal okolo seba životaschopný tím. Tá IV. liga nám na ten rok-dva-tri postačí. Keď sa nevyčerpajú zdroje, prípadne sa nájdu noví sponzori, môžeme sa pokúsiť o dôstojnejšie miesto vo futbalovej rodine – a tým je III. liga. Vyššie súťaže pri našom sponzorskom zázemí, aby to celé nemuselo ťahať len mesto, myslím, nie sú trvalo udržateľné.
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinávh č. 6 (26. júna 2018)
Comentarios