Pre hornaté oblasti na severe Slovenska, kde sa obiliu nedarilo, boli zemiaky nenáročné na pôdu, podnebie a vlahu od druhej polovice 18. storočia spásou.
Liptovská Teplička - Peter Slavkovský: Slovenský roľník
O rozšírenie pestovania zemiakov sa zaslúžila cisárovná Mária Terézia poľnohospodárskymi reformami. Pri osvete o pestovaní zemiakov zohral úlohu aj mních Cyprián z Červeného Kláštora.
O týchto plodinách sa rozpísal v Pojednání o poľnohospodárstve na Spiši v roku 1768. Pramene staršej literatúry uvádzajú, že zásluhu na rozšírení zemiakov mali aj rodáci na severnom Slovensku študujúci v západnej Európe, medzi nimi Tomáš Šváby, ktorý nechal zemiaky podľa portálu MY KYSUCE rozmnožiť vo Veľkej Lesnej.
Pivničky v Lesnici . Goralské tradície: Lesnica.
NIELEN VYPESTOVAŤ, ALE I USKLADNIŤ
Úroda dopestovaných plodín v hospodárskom roku, patrila v každej roľníckej rodine k najvyšším hodnotám. Od nej záviselo nielen materiálne zabezpečenie členov roľníkovej rodiny na celý hospodársky rok, ale aj ďalšie zveľaďovanie ich hospodárstva. Je preto prirodzené, že sa spôsobu uskladňovania poľnohospodárskych produktov venovala veľká pozornosť.
Jeho poslaním bolo zachovať poľnohospodárske produkty na dlhší čas, aby boli vhodné na konzumovanie, skrmovanie zvieratami, na budúcu sejbu a sadbu. Pri ich skladovaní bolo potrebné vytvoriť optimálne podmienky na zachovanie vlastností, ale súčasne zabezpečiť úrodu pred možnou krádežou, požiarmi a rôznym znehodnotením. Na uskladnenie poľnohospodárskych plodín, predovšetkým obilia a zemiakov, sa preto budovali špeciálne objekty, alebo sa na tento účel vyčleňovali v rámci roľníckych usadlostí vhodné priestory.
VŠETKO NA OCHRANU ZEMIAKOV
Etnografické pramene dokladajú zaujímavé spôsoby uskladňovania zemiakov. Najrozšírenejším spôsobom bolo ich uloženie v jamách, hrobliach a pivniciach. Umiestňovali sa na dvore, na spoločných priestranstvách na okraji dediny alebo v pivniciach budovaných pod domom. V neúrodných hornatých oblastiach sa uskladňovali v jamách, ktoré boli vyhĺbené v kuchyni pod stolom. Tak boli chránené pred zimou. Jamy na zemiaky budované priamo v dome, ale i na dvore sa udržali pomerne dlho. Výskyt jám na zemiaky mimo usadlostí bol ojedinelý.
Zemiaky do hroblí ukladali Slováci na Balkáne a Ukrajine. Väčšinou to bolo na dvore alebo v záhrade na vyvýšenom suchom mieste, na ktoré sa nanosila vrstva slamy. Na ňu sa uložila kopa zemiakov, niekedy sa priložilo i ovocie a zelenina. Celá kopa sa zakryla ražnou slamou a vrstvou zeme s hrúbkou 15 - 20 centimetrov. Okolo hroble sa vykopal ešte odtokový kanál hlboký 20 - 30 cm.
DôMYSELNÉ A VIACÚČELOVÉ
V minulosti u našincov bolo najčastejšie zaužívané budovať pivnicu pod domom, u majetnejších gazdov bola vyhĺbená na celú šírku domového objektu. Tieto pivnice boli v lete dobre izolované proti teplu a v zime proti chladu. Počas druhej svetovej vojny poslúžili ako skrýša pre ľudí a tiež na ukrytie potravín v krušných časoch. Na neúrodných vyvýšených svahovitých miestach sú známe pivničky na zemiaky v Liptovskej Tepličke, v našom okrese vo Vyšných Ružbachoch.
Vyšné Ružbachy. Eva Potočná: Vyšné Ružbachy.
Spracovala Viera Mošoňová
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č 36, 20. november 2024).
Comments