top of page
  • Writer's pictureMgr. Miriama Sekelská

Zaberali rómske slovíčka


Pochádza z Jakubian a svoj prvý učiteľský rok odučila v Starej Ľubovni. Učiteľstvo vyštudovala v  Košiciach a lákalo ju to naspäť. Začala pracovať v základnej škole na Luníku IX, ktorú navštevujú iba rómske deti. Žiakov učila jeden rok chémiu a biológiu. Za katedru sa tam postavila aj jej dvojička Zuzana a deti si ich často mýlili.


Prišlo rozhodnutie ísť učiť na základnú školu na neslávne známy Luník samo od seba? – Počas vysokej školy som v saleziánskom centre na Luníku robila dobrovoľníčku. Pracovala som so skupinou dievčat vo veku od 11 do 14 rokov. Stretávali sme sa raz týždenne. To ma priviedlo k myšlienke, že sa tam raz vrátim už ako učiteľka.


Ísť učiť do takto náročného prostredia, by zrejme podľa niekoho nebola žiadna výhra. Čo na to povedali vaši priatelia, známi, rodina? – Okolie reagovalo skôr kladne, ale našli sa aj takí, ktorí moje rozhodnutie nechápali. Nerozumeli, prečo som sa s tak kvalitným vzdelaním, rozhodla ísť učiť práve rómske deti.


Chce to asi veľkú dávku odvahy, „skočiť do vody“, keď neviete, čo vás v nej čaká? – Od začiatku až do konca bol pre mňa každý deň výzvou. Najprv som si musela zvyknúť na nové, netypické prostredie. Náročnejšie však bolo spoznávať neľahké životné situácie, ktorým žiaci čelia, ale aj stretávať sa s rodičmi priamo v teréne. Naozaj nebolo jednoduché vysvetliť im, že ich deti sa musia učiť a že vzdelanie im môže zabezpečiť lepšiu budúcnosť.


Podarilo sa vám vybudovať si na hodinách autoritu? – Bola som triednou učiteľkou piateho ročníka. Autoritu som si budovala po malých krôčikoch. Naučila som sa množstvo rómskych slovíčok a tie na deti ,,zaberali“. V mnohých situáciách mi pomohol aj spev, ktorý je im veľmi blízky. V každej triede museli najprv žiaci pocítiť prijatie, aby som sa následne posunula vo výučbe. Deti ma postupne prijali, chcelo to len čas.


Predtým ste učili rok v bežnej základnej škole. V čom boli najväčšie rozdiely? – Vyučovanie na rómskej škole je iné v tom, že spätnú väzbu nedostanete od žiakov priamo. Musíte ju hľadať za ich malými úkonmi, ako je úsmev, kompliment alebo nimi nakreslený obrázok. Mnohí si neskôr zvykli prísť ku mne po objatie. Vyučovací deň sa na rómskej škole odvíjal od mnohých aspektov. Záležalo na tom, či v daný deň ráno pršalo alebo bol čas pred prídavkami a deti boli vtedy neuveriteľne hladné.


Majú chuť učiť sa? Nájdu sa v triede aj šikovnejšie deti s potenciálom? – Ich úroveň sa odvíja od podmienok, v akých žijú. Mnohé deti každý deň bojujú s existenčnými problémami. Nevedia, čo budú jesť, v čom pôjdu do školy oblečené, a to všetko na nich vplýva a prinášajú si to so sebou do kolektívu. Mnohí žiaci nemajú stále rodinné zázemie a zo dňa na deň sa ich život mení. Učenie pre nich nezohráva primárnu úlohu. Učiteľ musí vynaložiť veľkú snahu pri motivácii žiakov, aby hodina prebehla v poriadku a disciplinovane. V každej triede sa nájdu šikovní žiaci, ktorí majú nadanie na spev, šport a kreslenie.

Asi ste často nadobudli pocit, že už na Luníku ďalej nechcete učiť. Čo vás presvedčilo ostať? – Utiecť som chcela už po pár týždňoch, no to, že som ostala, ma obohatilo o veľa skúseností. Každodenné problémy či nezvládnuteľné situácie, ktoré som riešila na nerómskej škole, sa po tejto skúsenosti zrazu stali maličkosťou. Oporou pre mňa bola sestra, ale aj kolektív, ktorému vďačím za cenné rady a za neustále vypočutia, bez ktorých by to bolo oveľa ťažšie. Učenie na takejto škole dodá učiteľovi správny nadhľad na situácie, ktoré sa v školskom prostredí dejú. Slovnému napádaniu sa tam nevyhne žiaden učiteľ. Deti ale komunikujú tak, ako to počujú vo svojich rodinách. Na druhej strane som na deťoch mala rada ich otvorenosť a spontánnosť. Žiak vytiahol cez prestávku gitaru a spievalo sa, vždy som sa k nim rada pridala. V mojom rómskom repertoári nesmela chýbať rómska hymna Aj, Romale, aj čhavale. Som hrdá na to, že som učila deti na Luníku.


Napriek tomu odchádzate a začínate učiť na gymnáziu. – Bol to pekný, no veľmi náročný rok. Cítila som na konci únavu, preto som sa rozhodla pre zmenu. Mojim žiakom na Luníku však ostane ešte moja sestra Zuzana. Vedia, že za ňou môžu kedykoľvek prísť. Učiť na gymnáziu bude pre mňa výzva, no veľmi sa na ňu teším.


Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 29 (11. august 2020)


Comments


bottom of page