Vysoké školy avizovali možný scenár uzatvorenia svojich brán s platnosťou od 17. novembra v súvislosti s energetickou krízou. Reakcie študentov, ktorí relatívne nedávno, po pandemickej odmlke, opäť zakúsili prezenčnú formu vzdelávania, na seba nenechali dlho čakať.
Alica Kovaľová (21 r., Ekonomická univerzita v Bratislave)
Vnímam to veľmi negatívne z viacerých dôvodov. Prezenčná výučba je oveľa zaujímavejšia a ja osobne si z nej odnášam oveľa viac. Ak sedíte celý deň doma za počítačom, je príliš ľahké zapozerať sa do steny a neprijímať žiadne informácie. Ale sú tu tiež aj oveľa praktickejšie záležitosti, ktoré musíme ako bežní študenti riešiť – oplatí sa nám zháňať brigádu, kupovať električenku či riešiť stravovanie alebo ostaneme všetci zasa doma? Tým, že sme dištančnú výučbu zažívali pomerne dlho, vieme povedať, že sociálny kontakt s vyučujúcimi a spolužiakmi je nenahraditeľný. Preto by som bola veľmi nerada, ak by sa táto situácia nevyriešila a znova by sme sa vrátili do anonymných koľají za obrazovky monitorov.
Lenka Kolcunová (20 r., Prešovská univerzita v Prešove)
Úprimne, táto situácia ma desí. Na jednej strane môžeme možnú stopku výškam interpretovať ako varovný prst, na druhej strane ako stopku samotnému životu. I keď, možno až v takýchto hraničných situáciách bude apel na vládu efektívny. Nechcem bagatelizovať v naše osobné dobro, ale ako chceme budovať kvalitné školstvo, keď mu búrame cestu rovno pred nosom? Medziročne znižujeme balík podpory. Nie je to len problém súčasnosti. Aj vysokoškolskí učitelia sa boja. Ako dokončíme školy? Prenesie sa nám záver semestra? Učitelia nedostanú platy a študenti utrpia ujmu. Nič nie je také nemožné, aby sa to nemohlo stať a podľa mňa tým otvárame dvere úzkostným generáciám. Zapisuje sa nám to do duší. Aj neistota je občas istotou, ale neustále tápať a nevedieť, ako budeme ďalej fungovať je už trochu cez. Učitelia vravia, že si to znova nedokážu predstaviť a ani my nechceme reparát dištančného režimu. Skrz narastajúce ceny energií nie je cestou ani preniesť ťarchu financií na domácnosti. Už teraz sa poriadne ani nevykuruje. Porastie ešte nezamestnanosť? A aká bude výchova ďalších generácií, keď ich budú vychovávať ľudia, pre ktorých sa neistota stáva istotou? Bez prikrášlenia.
Adam Hurtoš (19 r., Slovenská technická univerzita v Bratislave)
Podľa môjho názoru nič nenahradí prezenčnú výučbu a bola by škoda, ak by sa školy zavreli na dobu neurčitú kvôli zvyšujúcim sa cenám energií. Myslím si, že vrátiť sa naspäť za obrazovky teraz, keď sme sa ešte len začali učiť, nie je východiskom z tejto náročnej situácie. Hlavne, keď všetci vieme, aké je náročné sa opäť začať učiť prezenčne. Navyše niektoré vysoké školy dištančné vzdelávanie ani neberú do úvahy a chystajú sa zastaviť výučbu úplne. Takto si začiatok vysokoškolského štúdia určite nikto nepredstavoval a pre mňa ako študenta je to sklamaním. Taktiež chcem dodať, že by bolo dobré, ak by vláda sprístupnila informácie o tom, ako sa túto situáciu chystá riešiť. Takto vôbec netušíme, na čom sme.
Dominika Kováčová (20 r., Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach)
Vysoké školy sa ešte ani nestihli spamätať z pandémie covid-19, no teraz ich čaká o to náročnejšie obdobie. Rozpočty vysokých škôl sú už niekoľko rokov krátené a súčasné zvyšovanie cien energií tejto situácii vôbec nepomáha. Aj univerzita, ktorú navštevujem ja, sa snaží prijímať úsporné opatrenia, ale bez tepla, svetla a elektriny sa školy jednoducho nezaobídu. Možné prerušenie výučby vnímam ako katastrofálnu situáciu. Presunutie výučby do on-line priestoru by bolo lepšie ako žiadna alternatíva, no ako študentka farmácie v Košiciach rozhodne potrebujem nadobudnúť aj praktické znalosti a vzdelávať sa na plnohodnotnej úrovni. Ten kontakt učiteľ-žiak je podľa mňa nevyhnutný. Poslaním každej univerzity je predsa vzdelanie, čo bez študentov možné nie je. Ak je obmedzený prístup ku vzdelaniu, je teda obmedzená aj budúcnosť nás všetkých. Pevne verím, že vláda SR zabráni kolapsu a naplní požiadavky tak, aby k zatváraniu brán škôl dôjsť nemuselo.
Zlatica Šulianová (19 r., Slovenská technická univerzita v Bratislave)
Myslím si, že uzatvorenie škôl by na kratšiu dobu nebolo až tak zlé, keďže je dôležité udržiavať teplo napríklad v nemocniciach alebo dávať peniaze do dôležitejších sektorov. Vzdelávanie on-line sme už raz zažili a chvíľu tak fungovať, aby peniaze prúdili na dôležitejšie miesta, by možno nebolo až tak kritické. Na tú chvíľu by sme to nejako zvládli. Aj keď, nie všade by to mohlo takto fungovať, napr. čo sa týka môjho odboru – dizajn – máme viacero predmetov, ktoré by sa dištančne plnohodnotne zvládať nedali (modelovanie v ateliéroch) a podobných prípadov naprieč školami je mnoho. To by som preto osobne riešila určitým obmedzením, čo by sčasti ušetrilo náklady na energie. Nie som nijako zvlášť za to, aby sa školy zatvorili, ale v momentálnej situácii by pravdepodobne mohli peniaze pomôcť niekde inde viac.
A. Chamillová, il. foto: pixabay.com
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 37 (5. október 2022)
Comments