top of page
  • Mário Veverka

Vincent Novák žije v Norimbergu svoj futbalový sen

Updated: Jul 17, 2020


Novak_Vincent

Futbal je nielen hra, ale i celoživotná láska. Toto tvrdenie však neplatí len pri hráčoch či fanúšikoch. Príklad neuveriteľnej oddanosti k najpopulárnejšiemu športu na svete sa totiž dá nájsť aj u asistenta mládežníckeho kouča v 1. FC Norimberg – Vincenta Nováka zo Starej Ľubovne.


Najskôr sa opýtam na váš profesijný „background“. Je vaša licencia výsledkom trénerských kurzov? – Nie, mám vyštudovanú Fakultu telovýchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, študijný odbor Trénerstvo so špecializáciou Futbal. Takže to nebol klasický trénerský kurz, ale riadne štúdium, kde sa po absolvovaní zvyčajne udeľuje UEFA A licencia. Niektorí mimoriadne úspešní tréneri, ako napr. Andre Villas-Boas, Arrigo Sacchi či Carlos Alberto Parreira nikdy nehrali futbal na vyššej, než amatérskej úrovni. A teda sú príkladom toho, že skvelý kouč môže vzísť aj z chlapca, ktorý do lopty kopal  len s kamarátmi v parku. Ako sa rodila vaša trénerská kariéra? – Som odchovancom ľubovnianskeho Junošportu, kde som prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a posledný rok som strávil v Bardejove. Prechod medzi seniorov mi však skomplikovalo zranenie. Hrával som síce dva roky v bratislavskej Rači v tretej lige mužov, no hráčsku kariéru som zanechal so začatím štúdia, pretože sa vyžadovala aktívna trénerská činnosť a cítil som, že každý strávený rok ako hráč, je pre mňa stratený rok ako tréner. To bolo v roku 2006. Ako ste sa potom dostali do Norimbergu? – To je otázka, ktorú dostávam často. Vlastne každý Slovák alebo Čech, keď sa dozvie, že nie som Nemec, ale pochádzam zo Slovenska, zaujíma ho práve to. Zvyčajne odpoviem dvoma vetami: „Svedomitou prácou a obetavosťou počas celých 10 rokov. Vierou vo svoje sny a odvahou riskovať i v situáciách, kedy mi nebolo práve do smiechu.“ No o tom asi raz napíšem knihu (úsmev). V Norimbergu pôsobilo viacero slovenských futbalistov na čele s „fantómom“ Marekom Mintálom, dnes tam hráva Jakub Sylvestr.  Pomohlo dobré meno, ktoré tam zanechali, aj pri vašom angažovaní? – Hoci je pravdou, že okrem českej futbalovej ligy nie je klub v Európe, kde by v minulosti pôsobilo viac Slovákov ako v 1. FC Norimberg (1.FCN), mne to cestu nijako neuľahčilo. S Marekom sme sa stretli až po mojom príchode do klubu a odvtedy sa stretávame každý deň. Vraj sa ho na mňa aj pýtali, ale keďže sme sa predtým nepoznali, nevedel im o mne povedať nič. Marek Mintál je však v meste naozaj legenda. Je známy svojou priateľskou povahou a pokorou. Stal sa synonymom pre Slovensko. Ak niekto v meste povie Slovensko – ten druhý odpovie – ah… viem, Marek Mintál (úsmev). Pri vstupe do areálu vás víta jeho maketa v nadživotnej veľkosti. S Jakubom som sa ešte osobne nestretol. Poďme k vašim zverencom.  Aké máte s nimi tohtosezónne ciele? – Kategória U16 nemá vlastnú súťaž. Je začlenená do súťaží 17-ročných. To znamená, že ak U17 pôsobí v Bundeslige, U16 hrá druhú Bundesligu. Je označovaná ako rezerva 17-tky. Rovnako to je aj pri Bayerne Mníchov, FC Augsburg, či FC Ingolstadt. Minulý rok bol však pre našu 17-tku nešťastný a zostúpili do druhej Bundesligy a nás (U16), teda automaticky sa posunuli do tretej, hoci sme porazili Bayern 3:0 vonku a v tabuľke skončili druhí. Čiže cieľ pre túto sezónu je povinný postup pre obe kategórie. Sú medzi vašimi zverencami i Slováci? – Hráčov zo Slovenska nemáme a momentálne sa v klube nachádzajú len dvaja Jakubovia. Sylvestr pri prvom mužstve a syn M. Mintála pri U13. Platí moja domnienka, že kým u nás v 15 – 16-tich rokoch hráč ešte nemusí ukázať nič, vo futbalovo vyspelých je to už vek, kedy sa už potrebuje presadzovať? Prípadne, zaujímajú sa o túto kategóriu skauti veľkých tímov? – V podstate má v Nemecku každý hráč nad 15 rokov od prvej po tretiu ligu vlastného manažéra. Ten radí hráčovi, kam by mali viesť jeho kroky. Aj z tohto pohľadu bol pre nás zostup U17-tky nešťastný. Pretože chceme, aby manažéri odporúčali hráčom práve 1.FCN. Je to najjednoduchšia forma skautingu, kde si hráči prostredníctvom manažéra sami vyhliadnu klub. Avšak práve od kategórie U16 sa začína aj biznis, skauti tiež často navštevujú tréningy. I na Slovensku je veľa kvalitných mladých hráčov. Rozdiel je v tom, že ak je nejaký hráč dobrý tam, skončí v Trenčíne, Slovane či v Žiline. Ak je niekto dobrý u nás, láka ho Bayern, Dortmund, Wolfsburg či Schalke 04. Pred dvoma týždňami sme odohrali turnaj v Českej republike a vo finálových zápasoch sme sa stretli so Slovanom Bratislava. Vyhrali sme 2:1 a stálo ma to večeru (úsmev). Pri nej mi hráči hovorili, že netušili, že Slovan môže mať také silné družstvo. Turnaj napokon vyhral FC Liverpool a víťazstvo im doslova vystrieľal nemecký mládežnícky reprezentant. Ak by ste mali, samozrejme, tú možnosť, dotiahli by ste, resp. odporučili, do 1. FCN nejakých mladých Slovákov? V prípade výrazného talentu aj zo Starej Ľubovne? – 1. FCN si hľadá hráčov z rôznych regiónov. Je to odstupňované od kategórií. Pri U8, U9 je to poväčšine mesto Norimberg, U15 a U16 spolkový štát Bayern a Nemecko, pri U17 k nám lietajú hráči z Bieloruska a v U21 dokonca i z Južnej Ameriky. V prípade výrazného talentu, samozrejme, to je priam povinnosť trénera informovať, ale pri hráčoch zo zahraničia je v NLZ dôležitejšia ako talent otázka školy, ubytovania a jazyka. Ak sa na tom obe strany zhodnú, dvere sú otvorené. Nazrime trochu do vašej kuchyne – aké sú podmienky v klube, materiálne i finančné? – Nedá sa povedať, že by bol klub po finančnej stránke „za vodou“. To je všeobecne známe, no kompenzuje sa to práve tým materiálnym vybavením a typicky nemecky fungujúcou infraštruktúrou. A čo tréning? – Ten v podstate prebieha rovnakým spôsobom ako na Slovensku v špičkových kluboch. Aj tu sa očakáva obrovské nasadenie od všetkých zúčastnených. K tréningu máte k dispozícii trénera brankárov, atletického trénera, nonstop fyzioterapeuta a dvoch trénerov. Plochu s deviatimi ihriskami (vrátane umelých), či športovou halou a tréningovým materiálom s nevyčerpateľnými možnosťami. Ste asistent trénera, s čím sa, kvôli nízkemu veku, asi neuspokojíte. – Chcel som si len zarábať ako tréner, a to sa mi podarilo. Bol som doposiaľ veľmi trpezlivý a pri tom aj ostanem. Vždy hovorím: snívaj, vzdelávaj sa, ukazuj kvalitu, prekvapuj a cieľ si ťa nájde sám. Momentálne pracujem ako asistent u trénera Michaela Wimmera, ktorý má veľké skúsenosti s mládežníckym futbalom. Rovnako tomu bolo i minulý rok u Michaela Bischoffa. Od nich sa ešte stále veľa učím a doma mám súčasne otvorených aj 6 kníh. Nevzdelávať sa by znamenalo stáť na mieste, zatiaľ čo ostatní na sebe pracujú. A to predpovedá pád. Prehoďme teraz výhybku na seniorský futbal. Rozdiel medzi slovenským a nemeckým bezpochyby nie je len v návštevnosti… – Nemecko je veľká krajina s 82 miliónmi obyvateľov a materiálne zabezpečenie je naozaj lepšie. Avšak, ak vám staršia pani na ulici začne vysvetľovať nevýhody priestorovej obrany, tak rýchlo pochopíte, že latka tu je nastavená vo všetkých smeroch vyššie. Ako zamestnanec ste, pochopiteľne, „supporterom“ Norimbergu. Hra akých klubov vám ale tiež imponuje? – Pri prvom pohovore som bývalému riaditeľovi centra Reinerovi Zietschovi povedal, že nie som fanúšik 1.FCN, a že chcem byť len tréner. Moja úprimná odpoveď mu tak imponovala, že asi aj preto mi ponúkol „job“. Človek sa však supporterom skôr či neskôr stane. Inak som od detstva fanúšikom Manchestru United… hry, akou sa prezentovali za čias Alexa Fergusona. Čo hráči? – Páčia sa mi dynamickí a obetaví hráči na všetkých pozíciách. Ľubovniansky futbal je už dlhšie na kolenách a pred zánikom ho drží len sila vôle a pár ľudí. Sledujete situáciu u nás?  – Áno, dostávam takmer pravidelné informácie. Problémom bolo, že úspechy mládeže z Junošportu sa prehliadali kvôli úspechom prvého mužstva s množstvom legionárov. Úspech založený na peniazoch najčastejšie aj na peniazoch padá. To chápe zrejme len tých pár srdciarov. Myslíte si, že ho treba nechať padnúť, dať mu pauzu a možno, o pár rokov, vybudovať nanovo… alebo sa nevzdávať a snažiť sa prebudiť ľudí, sponzorov, hráčov – Ono je to ako s prestavbou domu. Ľahšie je budovať nanovo, ale viem si predstaviť, že aj v podmienkach, ktoré tam panujú, sa dá vybudovať fungujúca akadémia. Je to vec odhodlania. Prišiel čas na záverečnú otázku, ktorá ani nemôže byť iná: neťahá vás to späť na Slovensko, trebárs aj do St. Ľubovne? – Žijem tu s priateľkou Luciou. Je doktorka v špičkovej detskej klinike. Žijeme si vlastné sny. Na Slovensko sa vždy veľmi radi vraciame a tešíme, aj keď len na návštevu. V Starej Ľubovni mám už resty u otca (úsmev).

DSC08504 (1)

Mimochodom, touto fotografiou potešil V. Novák aj našu redakciu. Ako totiž pripísal, „už ako malý žiak som si zbieral všetky výtlačky Ľubovnianskych novín, v ktorých bolo uvedené moje meno, keď som napríklad strelil gól a pod.  Najstaršie sú z 11. júna 1998 a mám ich presne 44.“

Môj nemecký príbeh Ako začínajúci tréner som pôsobil prvé dva roky v najväčšom mládežníckom klube na Slovensku a potom štyri roky pri ženskom futbale, vtedy v prvoligovej Dúbravke. Tu niekde sa mi otvárali cesty aj do mládežníckych reprezentácií. V tomto čase však dostala moja priateľka, ktorá vyštudovala všeobecné lekárstvo v Bratislave, pracovnú ponuku z Nemecka a rozhodli sme zo Slovenska odísť. Prijal som to ako výzvu a začal budovať kariéru odznova. Keďže som nevedel ani slovo po nemecky, prihlásil som sa do školy a učil sa nemčinu 10 hodín denne – šesť v škole a štyri sám doma. Po polroku som sa naučil jazyk, skončil školu s vyznamenaním a hneď si našiel prácu vo fitnescentre v malom mestečku Hildburghausen v Thüringene. Začal som znova hrávať za miestny futbalový klub FSV 06 Eintracht Hildburghausen, a keď po roku zistili, že som tréner, a že som futbal študoval, stal som sa športovým šéfom mládeže a trénerom U17 – bez zmluvy. To všetko po roku a pol v Nemecku. Keď sa priateľka v lete 2015 musela v rámci atestácie pracovne presunúť do Norimbergu, vedel som, že to je moja šanca. Navštívil som riaditeľa akadémie a odovzdal mu 36-stranový životopis spolu s certifikátmi, ktoré som si počas tých desiatich rokov prácne zbieral. Mnoho z nich bolo už aj z Nemecka. O odchode do Norimbergu sme vedeli dopredu, takže som klub rok a pol podrobne študoval – filozofiu, výchovu talentov, denný chod klubu… vedel som všetko. Aj preto sme si so šéfom „sadli“ a pohovor dopadol výborne. Avšak všetky trénerské pozície boli obsadené, a tak mi ponúkol brigádu na jeden rok vo futbalových kempoch pre deti. Pamätám si, ako sa ma pri pohovore spýtal: „Čo ak ti poviem, že nič pre teba nemám a ty odídeš a zavrieš dvere. Čo urobíš?“ Povedal som: „Ak mám odtiaľto odísť a vy mi poviete, že nič pre mňa nemáte alebo mi ponúknete miesto upratovačky, tak beriem to miesto. Ale hovorím vám, že do dvoch týždňov som riaditeľom upratovacieho oddelenia!“ Smial sa a poznamenal, že ešte nikdy v tom kresle nemal človeka, ktorý by chcel byť viac trénerom ako ja. (úsmev). Počas toho roka som ale okrem kempov postupne vypomáhal pri atletických a silových tréningoch, športovej rehabilitácii, keďže mi to moja kvalifikácia dovoľovala. Viedol výučbu na elitnom športovom gymnáziu pre hráčov FCN, až som nakoniec zaskakoval na tréningoch za trénerov, písal tréningové plány a od januára zakotvil pri U16 ako druhý asistent. Keď už sa zdalo, že zmluva je na dosah, odvolali riaditeľa akadémie a prišiel nový. Všetku činnosť, ktorú som dovtedy vykonával, bola len v rámci brigády, takže som bol súčasne nahlásený na úrade práce. Tam keď sa dozvedeli, že trávim na štadióne 10 až 12 hodín denne, namiesto toho, aby som si hľadal „normálnu“ prácu, v momente ma vyhodili a hrozili mi aj nejaké pokuty. Našťastie, mesiac na to, keď si nový šéf naštudoval môj životopis a zistil, akú prácu som za rok pre klub odviedol, ponúkol mi riadnu zmluvu. Dovedna som absolvoval asi 15 pohovorov, či už so starým alebo novým riaditeľom akadémie, než sa mi podarilo dostať zmluvu. Dnes som asistent pri U16, vediem tréningy pre hráčov FCN na športovom gymnáziu Bertolt-Brecht Schule a zároveň pôsobím pri futbalovej škole organizovanej FCN pre perspektívnych hráčov. Takže, ak to mám zhrnúť do tých dvoch viet, i keď to znie gýčovo, dostal som sa tam svedomitou prácou a obetavosťou počas celých 10 rokov. Vierou vo svoje sny a odvahou riskovať aj v situáciách, kedy mi nebolo práve do smiechu.



ความคิดเห็น


bottom of page