Strata blízkeho človeka je najbolestivejšia pre najbližšiu rodiny a priateľov. Aj v pracovných kolektívoch však odchod, zvlášť náhly a neočakávaný, vždy zaskočí a zarmúti. A tiež vtedy, ak sa s človekom často stretávame, napríklad pri svojej práci, v rámci riešenia rôznych záležitostí... A zrazu sa vytratí. Tak sa nás dotkol aj odchod Vlada Šipoša uplynulého týždňa, ktorý s Ľubovnianskymi novinami a televíziou dlhé roky spolupracoval.
A to nielen v rámci reportáží, hlavne z umeleckého sveta, kde jeho zanietenie pre organizovanie a zviditeľnenie talentov miestnych umelcov mnohí poznali, ale i materiálnej pomoci. Vždy vedel odhadnúť, že opäť potrebujeme sponzorskú pomoc, aby vyhodnotenie súťaží a hlavne veľká angažovanosť čitateľov Ľubovnianskych novín, bola aj motivujúca.
Aj vďaka nemu tak budú mať mnohí ľudia z regiónu na neho pamiatku. Počas dvoch desaťročí organizovania súťaží rozdal aj cez Ľubovniansku mediálnu spoločnosť viacero svojich obrazov. Nikdy nás neodmietol, práve naopak. Často nechal výhercov vybrať si hodnotné dielo podľa svojej chuti, nelimitoval nás. S jeho svojským a ľahkým štýlom pohľadu na svet a veselosťou, s akou sme odchádzali zo stretnutia s ním, nás často pobádal k zorganizovaniu ďalších zápolení s miestnymi novinami. „Vymyslite niečo, sú to fajn súťaže, o ceny sa nebojte,“ vravel, a tak sme do toho vždy išli a spolu s ďalšími ľuďmi so srdcom na mieste mohli odmeniť našich čitateľov.
ĎAKUJEME (tam hore :-)) za nich i za seba..., tiež za množstvo vzácnych rozhovorov, myšlienok, povzbudivých i pravdivých a aj kritických slov, ak bolo treba. Za vzácne človečenstvo...
Víťazi súťaže s Ľubovnianskymi novinami v roku 2011 O najkrajší kroj so sponzorom Vladom Šipošom (v strede).
Foto: archív ĽMS
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 16 (27. apríl 2022)
Comments