Sviatok svätého Valentína sa v kalendári nedá prehliadnuť. Paria k nemu bonboniéry, ale i slová plné nehy a láskavosti. V uliciach Starej Ľubovni sme sa ľudí pýtali, ako si Valentína pripomínajú a či poznajú recept na šťastný vzťah.
Vladislav
„Vždy si všimnem 14. február v kalendári, poznačím si ho a už viem, že mám ísť kúpiť kvety pre manželku. Sme spolu 46 rokov. Treba si vzájomne odpúšťať a tolerovať sa. A, samozrejme, prejavovať lásku, tú Božskú lásku. Je to síce americký sviatok, ale je dobré, že sa oslavuje. Manželia by mali byť vďační jeden druhému.“
Gabriela
„Áno aj nie, podľa toho, či je manžel v práci. Ale keď je doma, oslavujeme ho. Keď sme boli mladí a slobodní, bolo to celkom iné. Teraz ho slávime len tak bežne, dáme si čokoládu. Mne stačí, ak ma obdaruje dobrým slovom, ale určite sa poteším aj čokoláde a kvietkom. V auguste bude deväť rokov, čo sme spolu. No a treba byť ohľaduplní a láskaví k sebe.“
Jozef
„S priateľkou sme spolu rok a pol. Prvýkrát sme Valentína oslavovali vlani a plánujeme ho osláviť aj tento rok. Minulý rok som kúpil ružičku, pozval som ju do reštaurácie a daroval som jej šperk. Tohto roku ho strávime spoločnými chvíľami, porozprávame sa a možno si spravíme palacinky. Je dobré, ak partneri spoločne vychádzajú, navzájom sa rešpektujú a pomáhajú si. Je to deň v roku, keď si vyjadria lásku a povedia si, čo je na ich vzťahu najkrajšie.“
Lenka
„Tento rok ho oslávime asi romantickou večerou, keďže nikde nepôjdeme. Stále si zvykneme pripomenúť našu lásku. Priateľa obdarovávam sladkosťou v tvare srdca, čokoládou alebo vínom. Dôležitá je hlavne komunikácia medzi sebou a rešpektovanie sa navzájom. Podľa mňa je správne, že sa tento sviatok oslavuje. Vždy je potrebné pripomenúť si, že ľudia sa majú ľúbiť a navzájom sa rešpektovať.“
Vlado
„Nie, neoslavujeme stále, keď sa podarí. Odkedy máme deti, je to sporadickejšie. Predtým sme chodili na večeru alebo sme niekde vyšli, ale darčeky si nekupujeme. Mne nevadí tento sviatok, oslavuje sa láska. Sme 11 rokov spolu. Dôvera a láska, predpokladám, že to nás drží pri sebe.
Božena
„Nie, lebo málokedy som doma. Myslím si, že Valentín sa má oslavovať, ale v prvom rade je zdravie. Neviem, ako budú ľudia oslavovať tohto roku, keď sa nedá nikde ísť. Láska by mala byť nielen celý rok, ale aj na celý život, keď sa majú dvaja úprimne radi. Každý má svoje šťastie vo svojom vnútri, vo svojom srdiečku. Dôležité sú úprimnosť, láska, hlavne porozumenie a pravda.“
Mária
„Každý rok si ho pripomenieme, manžel mi kúpi kvety. Sme dôchodcovia, takže trávime čas spolu. A keď prídu deti, tak myslíme aj na nich a drobnosť sa ujde aj im. Teraz je Valentín skomercionalizovaný. Ľudskosť a blízkosť človeka by mala byť stále a nielen v tento deň. Ale nie je zlé si ho spomenúť, veď pôvodcom bol svätý Valentín. S manželom sme 33 rokov, boli chvíle ťažšie aj lepšie. Myslím si, že dôležité je odpúšťanie, sľúbili sme si lásku pred Bohom, a to nás držalo.“
Daniela
„Manžel pracuje v zahraničí, ak je doma, tak ho oslavujeme. Uvarím dobrú večeru, posedíme pri víne a urobíme si pekný večer. Daruje mi kvety alebo nejakú pozornosť, ale v tomto veku to nie sú veľké dary. Nemám proti tomuto sviatku nič, ale myslím si, že svätý Valentín by mal byť 365 dní v roku. Zaľúbení alebo manželia by mali byť k sebe dobrí celý rok a nielen v tento deň. Mám manžela, s ktorým v apríli budeme už 33 rokov. A recept? Možno pochopenie, tolerancia, vypočuť si jeden druhého a mať čas na seba.“
Ondrej
„V ten deň kúpim čokoládu a kvety, keď sa dostanem do obchodov, lebo teraz je to počas korony obmedzené. Ak nie, objednáme si spoločný obed alebo večeru a strávime večer pri sviečke a modlitbe. Sviatky, ktoré dávajú do popredia vzájomnosť a lásku, je dobré si pripomenúť v daný deň a následne aj celý rok. Hlavné veci sú ohľaduplnosť a odpúšťanie.“
Lenka
„Neoslavujeme, máme ho každý deň. Ale je podstatný pre niekoho, kto si chce urobiť radosť. Tento deň trávime ako každý iný. Keď je víkend, spravíme si výlet a cez týždeň sme v práci alebo v škôlke. S partnerom som 15 rokov, ale šťastný recept nemám, to si musí každý zariadiť . Určite to nie je dokonalé, je to hlavne o kompromisoch.“
Anna Lazorčáková, foto: autorka
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 5 (10. február 2021)
Comments