Ľudia v seniorskom veku by chceli čo najdlhšie zotrvať vo svojom domácom prostredí. Mnohým však s pribúdajúcim vekom treba pomáhať. Rodina nie vždy stíha a do úvahy môže namiesto zariadenia pre seniorov prísť opatrovateľská služba.
V súčasnosti opatrovateľská služba mesta poskytuje 7,5-hodinovú starostlivosť alebo kombinuje trojhodinovú, prípadne štvorhodinovú službu. Počas týždňa sú služby poskytované v pracovných dňoch. „Klient musí podať žiadosť o posúdenie odkázanosti na túto sociálnu službu, ku ktorej predkladá lekársky nález. Na základe neho a zhodnotenia sociálnej situácie žiadateľa sa urobí sociálny a zdravotný posudok. Výstupom je rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu,“ uviedla na začiatok dôležitú informáciu Mária Raššová, vedúca oddelenia sociálnych vecí a bytovej politiky MsÚ.
SPOLUPRÁCA S RODINOU
Predtým, než ide opatrovateľka do rodiny, sa klienti obávajú, čo môžu od spolupráce očakávať. Pri podpisovaní zmluvy však opatrovaný a jeho rodina presne vedia, aká je náplň práce opatrovateľky. „Na základe usmernení a želaní rodiny sa vieme dohodnúť na činnostiach, ktoré bude vykonávať opatrovateľka, a ktoré bude robiť len rodinný príslušník. Čokoľvek sa deje, klienti nás môžu kontaktovať. Komunikujeme nielen s nimi, ale aj s rodinou, pretože predstava rodiny sa môže rozchádzať s predstavou seniora. Ak príde k nespokojnosti a ľudsky si nesadnú, je možnosť výmeny opatrovateľky,“ povedala o začiatkoch spolupráce referentka sociálnych služieb Zuzana Holíková.
Čo zahŕňa opatrovateľská služba?
- sprievod k lekárovi, na úrady,
- pomoc pri osobnej hygiene,
- pomoc pri nakupovaní,
- pomoc pri príprave jedál,
- starostlivosť o domácnosť (pranie, žehlenie),
- vybavenie úradných záležitosti,
- za službu sa dopláca 1,30 €/1h.
článok pokračuje pod reklamou
ZACIELENÉ NA POTREBY A POCITY
Opatrovateľská služba mesta dokáže poskytnúť starostlivosť aj pri vážnejších diagnózach. „Potrebovala som pomoc pri opatere môjho manžela. Je po ťažkej mozgovej príhode a potrebuje 24-hodinovú opateru. Naša opatrovateľka má krásny prístup k ľuďom a skvelú prax. Ráno začína s osobnou hygienou, obliekaním, podávaním raňajok a liekov. Spolu s manželom cvičí, pomáha mu pri vyjadrovaní potrieb a pocitov. Pomôže mu vstať a prejsť sa, udržiava jeho vhodnú polohu. Veľmi by som si priala, aby každý, kto potrebuje, mal takú láskavú opatrovateľku, akú máme my,“ opísala pomoc opatrovateľky Anna Tomková (tretia zľava na fotografii).
Niektorí však potrebujú najmä sprevádzanie samotou. „V takých prípadoch sa snažíme o kooperáciu. Zistíme, čo klient dokáže, trebárs naplniť práčku, zapnúť ju a opatrovateľka už len vyvesí bielizeň... Chceme, aby bol v kondícii a vykonával činnosti, ktoré zvládne,“ vysvetlila Z. Holíková.
HLAVNE NEBYŤ SÁM
Anna Faltinovičová využíva opatrovateľskú službu osem mesiacov: „Moje deti chceli, aby som mala spoločnosť, ktorá mi zároveň pomôže v domácnosti a pri sprievode k lekárovi. Je skvelé, že sme na všetko dve. Dvom to predsa ide lepšie, veľa sa rozprávame aj nasmejeme.“
Ak klientovi príde návšteva a nevyhovuje mu, aby tam bola opatrovateľka, je možné odhlásiť službu. Platí to aj v prípade, ak ide klient na liečenie alebo je hospitalizovaný v nemocnici. Nemusí sa ale obávať, že o opatrovateľku príde.
Oddelenie sociálnych vecí vníma, že opatrovateľka má byť človekom, ktorý sa pre rodinu stáva dobrým priateľom. Nahradí časť činností, ktoré príbuzní už nemusia vykonávať a môžu so svojím blízkym tráviť plnohodnotný čas, prechádzkou, návštevou, kávičkou, na ktorý by pri bežných činnostiach nemali čas.
Anketa: Ako vnímajú opatrovateľskú službu opatrovaní, ich príbuzní a ako opatrovateľky?
KLIENTI:
Ján B.: - Opatrovateľskú službu využívam už tretí rok. Mám 86 rokov a môj zdravotný stav ma obmedzuje pri fyzických činnostiach, potrebujem pomoc pri osobnej hygiene a nedokážem sa pohybovať sám. S opatrovateľkou som veľmi spokojný. Pomáha mi pri činnostiach, ktoré som spomínal a taktiež je veľmi nápomocná v domácnosti. Jej prítomnosť mi pomáha lepšie psychicky aj fyzicky zvládať môj zhoršujúci sa zdravotný stav.
Magdaléna E.: - Opatrovateľskú službu využívam asi 4 - 6 mesiacov. Prerušená bola kúpeľnou liečbou. Bola aj obava, hlavne ako to bude fungovať. Bolo to prvýkrát v mojom živote. Spokojnosť ale doteraz bola, konkrétne pri osobnej asistencii, cvičení, sprostredkovaní nákupu potravín, liekov a podobne. Výnimočne v terajšej dobe pandémie, kedy bol obmedzený pohyb a človek bol izolovaný od ľudí, čo veľmi vplývalo na psychiku. Preto blízkosť osoby, najmä s pozitívnym myslením, veľmi pomáha zvládnuť zdravotné ťažkosti.
Štefan T.: - Službu využívam šiesty rok. Po smrti ženy som ostal sám a nevládal som si nakúpiť, skočiť pre predpis liekov a chýbala mi spoločnosť. Celý život som robil pri ľuďoch, samota je zlá... Mal som strach, akú opatrovateľku mi pridelia, mám teraz druhú a veľká spokojnosť. Pomáha mi s nakupovaním, upratovaním, občas s varením, je mi skvelou spoločnosťou.
Michal A.: - Opatrovateľskú službu využívam asi päť rokov. Nemal som obavy, len očakávania ako to dopadne. Spĺňa všetky moje požiadavky.
Štefánia S.: - Opatrovateľskú službu využívam od roku 2017. Pani opatrovateľka sa mi stará o poriadok v byte, o bielizeň aj o šatstvo, obstaráva nákupy, platby. Rozprávame sa o rodine, zdraví, o starých časoch a zvykoch. Má veľkú trpezlivosť s chybami a nedostatkami starých. Je vždy pokojná, vyrovnaná, presná, na seba prísna. Jednoducho je to sestrička, gazdiná aj spoločníčka. Som za ňu vďačná.
OPATROVATEĽKY:
Mariana R.: - Snažím sa túto prácu vnímať ako nenáročnú. Napĺňa ma pri pohľade na spokojnosť klienta, ktorému pomáham pri jeho potrebách. Ak príde niečo náročné, verím, že ma to len posunie vpred. Myslím si, že „treba prísť na chuť klientovi“ a možno byť aj „psychológom,“ vedieť reagovať v rôznych situáciách, ak ho niečo bolí, trápi, vedieť ho vypočuť, pomôcť, aj to sa potom odzrkadlí na vzťahu s ním.
Iveta R.: - Náročné je to najmä pri ležiacom klientovi. Ale vidieť jeho spokojnú tvár - je na nezaplatenie. Ku každému treba pristupovať individuálne a na každom vzťahu sa musí pracovať.
Anna H.: - Opatrujem sedem rokov. Je to práca náročná najmä na psychiku, no napĺňa ma pomoc druhým. Klientom zabezpečujem lieky, sprievod k lekárovi, vybavujem úradné záležitosti, starám sa o nich, chodíme na prechádzky. Dôležité je si klienta získať a vytvoriť dobrú atmosféru.
Mária F.: - Ako opatrovateľka pracujem už šesť rokov. Náročné na tejto práci je vcítiť sa do potrieb klienta. Každý z nás je iný, zladiť dve rôzne povahy nie je jednoduché. Učí ma prijímať veci dobré i zlé. Pomáham klientovi so všetkým, čo nezvládne sám. Je to osobná hygiena, upratovanie domácnosti, nákupy. Okrem toho trávime čas rozhovormi, prechádzkami, ale aj spoločne pozeráme televíziu. Nie vždy sa dá vybudovať s klientom dobrý vzťah. Rozdielne povahy a nároky klientov sa nepodarí zladiť vždy.
Viera K.: - Moja opatrovateľská činnosť trvá s menšími prestávkami desať rokov. Opatrovanie bezvládneho človeka je náročné po fyzickej aj psychickej stránke. Vyžaduje obrovskú dávku ľudskosti, empatie, trpezlivosti, láskavosti a pre mňa sa stala životným poslaním. Bez lásky k druhým ľuďom sa vykonávať nedá. Momentálne mám veľmi dobrý vzťah s klientom, ktorý je vybudovaný obojstranným prístupom, ohľaduplnosťou, empatiou, a to ma povzbudzuje a uľahčuje mi to moju prácu.
Mária V.: - Táto práca mi ukázala ako by sme sa všetci mali správať k starším ľuďom, venovať im pozornosť a lásku. Človek si s nimi opäť prežije ich životné lekcie z dávnejších, neľahkých čias. O to viac si potom vážim to, čo mám. Naučila som sa, že nemám sľúbiť, čo nedokážem splniť. Je náročné si získať ich dôveru, aby nám dovolili byť tu pre nich a pomôcť im. Zo začiatku sme predsa len cudzie osoby. Mám veľké šťastie, že sme si oboma klientkami, našli k sebe cestu.
PRÍBUZNÍ KLIENTA:
Juraj Š.: - Mali sme obavy, ale hneď po prvom mesiaci sa začala budovať dôvera a s ňou aj spokojnosť mojej mamy. Odbremenilo nás to o potrebu dennej opatery pre mamu, ktorá bola len čiastočne suplovaná, vzhľadom k tomu, že sme všetci zamestnaní. Keďže nám bola ponúknutá starostlivosť o mamu v režime 8 h/deň, snažíme sa pokryť zvyšný čas, hlavne návštevou cez víkendy a sviatky v rámci našich možností. Je pravdepodobné, že to v blízkej budúcnosti nebude stačiť a budeme musieť uvažovať o 24-hodinovej starostlivosti, teda umiestenie v DS.
Monika E.: - Od začiatku sme vedeli, že pracovníčky, ktoré vykonávajú túto prácu, sú profesionálky, ktoré vedia ako sa starať o človeka v núdzi. Hneď od začiatku sme sa dohodli na čase, kedy bude opatrovateľka chodiť. Usmernili sme opatrujúcu osobu, čo môže od opatrovateľky očakávať a čo nie sú jej povinnosti. Ostatné sme nechali na opatrovanej osobe, aby nemala pocit, že sme ju z procesu vynechali, a že rozhodujeme za ňu vo všetkom.
Janka F.: - V čase pandémie sme mali s mamou obmedzený fyzický kontakt a telefón našu prítomnosť nenahradil. Mama začala psychicky upadať, nastúpil strach, obavy a absencia sociálneho kontaktu dielo dokonala. Mama skončila v nemocnici a nastúpilo mnoho zdravotných komplikácií. Keďže sme, štyria súrodenci, ešte pracovne aktívni a všetci mimo mesta Stará Ľubovňa, využili sme po vzájomnej dohode opatrovateľskú službu a službu ASSR. Obavy sme mali len kvôli mame, ako pomoc prijme. Pre nás všetkých je to úžasná pomoc. Obedy má zabezpečené, ale aj tak si spolu niečo malé uvarili, upratali, okúpali, oprali... Pritom vybavili lekára, nákupy aj prechádzky. A hlavne sa stále rozprávali. Mama je momentálne v dobrej fyzickej aj psychickej rovnováhe. Panika, strach a stavy úzkosti zmizli. Na základe dobrých skúseností vrelo odporúčam všetkým synom, dcéram, vnukom - využite pomoc opatrovateľskej služby. S vedomím, že je o vášho blízkeho postarané, zbaví vás to strachu, keď vaša mama nezdvíha telefón.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 18 (12. máj 2021)
Comments