Každoročne v máji sa na počesť narodenia zakladateľky ošetrovateľskej starostlivosti Florence Nightingalovej viac ako inokedy myslí na poslanie zdravotníčok.
Tak ako v minulosti aj dnes tvoria nezastupiteľné miesto pri starostlivosti o chorých. V pondelok 13. mája tak patrilo slávnostné popoludnie zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám aj v Starej Ľubovni.
Okrem slávnostného programu v Dome kultúry a okresného odborného seminára pri príležitosti osláv Medzinárodného dňa sestier boli udelené ocenenia Biele srdce a tradičná Cena riaditeľa Ľubovnianskej nemocnice.
ŽENÁM SO SRDCOM UDELILI BIELE SRDCE
Za symbol sestier bolo srdce bielej farby oficiálne vybrané v roku 1999 pri príležitosti 100. výročia založenia Medzinárodnej rady sestier. Symbolizuje súcit, vedomosti a ľudskosť, teda všetko to, čo sa očakáva od práce sestry. Biela farba srdca znázorňuje integráciou všetkých farieb a svedčí o sympatiách sestier ku všetkým ľuďom. Okrem toho sa prakticky vždy spájala so starostlivosťou sestier, s oddanosťou, hygienou a útechou.
Tentoraz si Biele srdce po 16-krát prevzali Júlia Folvarčíková, Anna Popovičová a Slávka Stašáková. A riaditeľ Ľubovnianskej nemocnice Peter Bizovský udelil po 20-krát cenu Ivete Kvokačkovej.
foto: Michal Petrilák
Laureátka Bieleho srdca 2024
v kategórii sestra v praxi Júlia Folvarčíková
Skúsená sestra s 27-ročnou praxou. Celý čas, od roku 1997 je verná Ľubovnianskej nemocnici, kedy nastúpila ako čerstvá absolventka na interné oddelenie, kde pôsobila do roku 2008, z toho päť rokov pracovala na JISke. Pol roka patrila ku kolektívu detského oddelenia, ale svoje uplatnenie spečatila na neurologickom oddelení, kde pracuje od roku 2012.
Je to nielen odbornosť, ktorá z nej robí skvelú sestru - je to jej neustály úsmev, nezištnosť a ochota pomôcť každému. Je to článok tímu, ktorý je aj počas dovolenky nenahraditeľný, ako zo strany personálu, tak aj pacientov.
Laureátka Bieleho srdca 2024 v kategórii
pôrodná asistentka v praxi Anna Popovičová
Pôrodná asistentka s 38-ročnou praxou. V roku 1985 nastúpila na detské oddelenie Ľubovnianskej nemocnice. V rokoch 1987 až 1992 pracovala v domove dôchodcov ako sestra. Ale srdce ju ťahalo inde. V roku 1992 ukončila štúdium v odbore ženská sestra a nastúpila na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie Ľubovnianskej nemocnice. V roku 2009 zastávala post vedúcej sestry gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Pôrodná sála je však jej osudom, a tak sa v roku 2010 vrátila k lôžku.
Laureátka Bieleho srdca 2024
v kategórii sestra manažér Slávka Stašáková
V povolaní sestra pôsobí v Ľubovnianskej nemocnici už 34 rokov. Nastúpila na interné oddelenie ako sestra pri lôžku. Po absolvovaní špecializačného štúdia v odbore Intenzívna starostlivosť v interných odboroch v roku 1998 svoje skúsenosti využila na JIS interného oddelenia ako sestra špecialistka. V roku 2004 nastúpila na externé štúdium ošetrovateľstva na Prešovskú univerzitu. Doplnila si aj špecializačné štúdium manažment a financovanie.
Od roku 2005 zastáva pozíciu vedúcej sestry Interného oddelenia a centrálnej JIS.
Ošetrovateľský tím vedie s veľkou dávkou profesionality, trpezlivosti a ľudskosti už 19 rokov. Pracovným nasadením a empatickým prístupom je vzorom pre ostatných.
Laureátka Ceny riaditeľa Ľubovnianskej
nemocnice 2024 Iveta Kvokačková
Svedomitosť. Zodpovednosť. Láskavosť. To sú vlastnosti pôrodnej asistentky, ktorá už 31 rokov pôsobí v praxi. Vzdelanie ukončila v roku 1992 a svoju cestu pôrodnej asistentky začala ukončením nadstavbového štúdia v odbore ženská sestra. V roku 1993 pracovala v Košiciah na oddelení gynekológie a následne v roku 1994 nastúpila na oddelenie gynekológie v Ľubovnianskej nemocnici.
Je aktívnou členkou Komory sestier a pôrodných asistentiek. Pod svoje ochranné krídla si vždy zobrala aj nové kolegyne, ktorým vštepovala zmysel pre zdravotnícke povolanie.
O zakladateľke ošetrovateľskej starostlivosti
Florence Nightingalová sa narodila 12. mája 1820 v talianskom meste Florencia. Postavila sa proti dobovým konvenciám a odmietla zostať ženou v domácnosti. Za svoju životnú dráhu si vybrala zdevalvovanú profesiu ošetrovateľky, vyhradenú pre chudobných. Najväčším a najvýraznejším prejavom jej angažovania sa pre profesiu bola účasť v Krymskej vojne. Prepukla v marci 1854 medzi Britániou, Francúzskom a Tureckom proti Rusku. Britský minister vojny Sidney Herbert vyslal Nightingalovú na Krym. Odcestovala tam 21. októbra 1854 s 38 dobrovoľníčkami. V lokalite Uskudar vyčistili a upravili miestnu nemocnicu a podarilo sa im znížiť úmrtnosť ranených zo 40 percent na dve percentá.
Jej návrat do Británie 7. augusta 1857 bol triumfálny. Florence Nightingalová obetovala celý život podpore ošetrovateľstva. Založila školu pre zdravotné sestry nesúcu jej meno. Zomrela 13. augusta 1910 po dlhej chorobe.
foto: Michal Petrilák
(Pozn. Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 19, 15. máj 2024)
Comments