Mozaika je veľmi zriedkavým a mimoriadne náročným umením. Pritom najtrvácnejším. Kameň zasadený v pevnom podklade pretrvá stáročia. Nevybledne, nik ho neprekreslí, nepodlieha zubu času tak, ako mnohé iné diela. Vydrží celú večnosť! Už niekoľko rokov sa tomuto špecifickému umeniu venuje v Starej Ľubovni so svojím tímom kňaz Kamil Dráb, ktorý sa tomuto remeslu priučil ešte v roku 2005, keď vycestoval do Talianska na 2-ročné štúdiá.
V historickom dome na Námestí sv. Mikuláša v Starej Ľubovni v ateliéri Občianskeho združenia (OZ) Centro Arte sa tvoria tieto diela, ktoré putujú hlavne do kostolov, kaplniek, ale i iných priestorov po celom Slovensku. Dokonca i do zahraničia. A dopyt po tejto sakrálnej tvorbe je obrovský, ateliér má kalendár objednávok vyplnený na dva roky dopredu. Nič sa tu ale nedá urýchliť, s precíznosťou a citom tu treba ukladať kamienok ku kamienku...
OD IKON K MOZAJKÁM
Otec Kamil, ako ho mnohí v Starej Ľubovni oslovujú, tu pôsobil v rokoch 1993 - 2005 s menšími prestávkami v gréckokatolíckom chráme Matky ustavičnej pomoci. Najprv sa venoval písaniu ikon. Od roku 2007, kedy sa vrátil na Slovensko, sa pustil aj do tvorby mozaiky. Priestor našiel so svojím tímom v dome č. 6, ktorý OZ Centro Arte postupne pretvára na Dom umenia. Medzitým v jeho dvore naplno pracuje ateliér, o diela ktorého je enormný záujem. „Určite sa najviac spomína na tú prvú realizáciu, a tou je mozaika pre gréckokatolícky Chrám Premenenia Pána v Spišskej Novej Vsi. Zároveň je to naše najväčšie dielo rozsahom, realizovali sme ho v troch etapách, okolo 500 - 600 metrov štvorcových,“ vrátil sa o. Kamil k „prvotinám“ mozaikových diel.
Výpočet ďalších prác už je naozaj rozsiahly, diela z tisícok drobných kamienkov a smaltov zobrazujúce ten-ktorý sakrálny výjav z tejto dielne zdobia prevažne chrámy na Slovensku doslova od západu po východ. Osobitne možno pripomenúť dielo v pútnickej Ľutine, kde pre gréckokatolícku baziliku na prosbu arcibiskupa Mons. A. Babjaka realizoval ateliér dielo v rozsahu okolo 300 metrov štvorcových.
Dielo v Rumunsku, blízko mesta Oradea.
TVORIA AJ PRE ZAHRANIČIE
„Určite výnimočným nádychom pôsobia zahraničné diela, a takým môže byť napríklad práca, ktorú sme realizovali pre Slovákov žijúcich v Rumunsku v blízkosti mesta Oradea,“ reagoval kňaz a umelec na otázku prieniku za hranice. Veľa síce nechcel prezradiť o ďalšej spolupráci „za veľkou mlákou“, naznačil len, že sa rysuje aj ponuka z amerického mesta štátu Michigan. Nie menej je dôležitá spolupráca s Poľskom či Ukrajinou. V ostatnom období však zostalo všetko podriadené pandémii, a teda i výjazdom a ďalším plánom.
Uzavretie pred svetom spôsobilo ateliéru hlavne problémy v nákupe materiálu. Väčšina sa totiž dováža zo zahraničia, hlavne z Talianska.
VIAC NEŽ LEPENIE KAMIENKOV
Mnohým by sa mohlo zdať, že mozaika je len také lepenie kamienkov, pekne jeden k druhému... Celý proces od dotvárania predstavy o diele, návrhu, vízie, technického prevedenia, dohôd cez administratívne procesy... trvá však veľmi dlho. Pre laika už len zhromaždenie samotného materiálu, od žuly, pieskovca či travertínu, a to rôznej farebnosti a druhu, predstavuje hotovú vedu. Materiál potom treba rezať, strihať, opracovávať... „A stále je to len nejaký polotovar, ktorý v rukách umelca podlieha ďalšiemu opracovaniu. Každá jedna drobná časť prejde rukami niekoľkokrát, kým sa dostane na svoje miesto,“ načrtol Kamil Dráb, umeleckým menom don Camillo.
Doladenie mozaiky, celkový estetický vzhľad, to všetko si vyžaduje cit i isté vnútorné napojenie na dielo, ku ktorému budú vzhliadať celé generácie. Vrátane zvýraznenia zlatým či iným trblietavým efektom, ktoré tiež musí mať svoj význam.
K. Dráb, ktorého prischlo aj oslovenie slovenský Michelangelo, vraví, že pýcha tu nie je na mieste. „Tak ako rastie kocka po kocke v mozaike, rastie aj človek, ktorý ju tvorí. Posúva sa, a to je to najkrajšie,“ dodáva pokorne. Pripomína tiež obdobie pandémie, ktoré nás síce učí podobnej pokore, ale, podľa neho ju netreba prežiť v pasivite, ale využiť možnosti a čas na vytvorenie niečoho, čo po nás ostane. A takým rozhodne mozaiky sú.
Jednou z náročnejších realizácií tunajšieho ateliéru je aj krížová cesta, ktorá bude inštalovaná v prírodnom prostredí kalvárie v oravskej farnosti, jednu časť zo14-tich zastavení mohli obdivovať vlani aj obyvatelia mesta v parku pri pošte.
Monika Ladižinská
OZ Centro Arte:
- Či je táto práca náročná? Náročná nie je, ak ju človek má rád a vykonáva s láskou, a to je môj prípad. Je to môj koníček. A čo sa týka úrazov, stávajú sa, opracovávame materiál s kliešťami a niekedy sa zabodne aj do prsta a tečie krv.
Jozefína Borbelyová
OZ Centro arte:
- Fascinujúce na tejto práci je aj to, že sa pri týchto dielach budú modliť a prosiť ľudia v chrámoch, kaplnkách..., celé generácie. A to je veľmi silné. Aj zodpovedné.
Foto: archív OZ Centro Arte, ĽMS
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 23 (16. jún 2021)