top of page
  • Writer's pictureMgr. Miriama Sekelská

VIDEO: Festival ZDRUFF aj v pandemickej dobe

Dvadsaťjeden filmov nabitých dobrodružstvom si diváci mohli pozrieť počas 11. ročníka festivalu Zdruff. Podarilo sa ho zorganizovať aj napriek prísnym pandemickým opatreniam. Počas celej éry organizátori prerušili festival iba raz, a to kvôli prestavbe kina.

Daniel Šak a Peter „Becko“ Ondrejovič.

Podľa COVID automatu bol tento ročník festivalu len pre očkovaných. Kapacita bola obmedzená, na jednom filmovom bloku sa mohlo zúčastniť sto osôb. Napriek tomu nechýbali zaujímaví hostia, tentoraz sa v prvý premietací večer medzi filmovými blokmi predstavil Jozef Krištoffy, reprezentant Slovenska v alpskom lezení. Sobotňajší hosť, bývalý horolezec Peter „Becko“ Ondrejovič okorenil podujatie svojimi zážitkami z cestovania.


Aj tento rok mohli diváci hlasovať za najlepší film festivalu. Najviac hlasov získal domáci film Lezúni v Alpách z dielne hlavného organizátora festivalu Daniela Šaka. 11-minútová snímka zachytáva, ako trávi jesenné prázdniny rodinka „lezúňov“. Dej sa odohráva v rakúskom údolí Zillertal na úpätí Álp v čarovných lesoch, kde po balvanoch lezú otec a jeho sedemročný syn. „Nečakali sme, že v ankete vyhrá náš film, ďakujeme za každý jeden hlas,“ dodal D. Šak, ktorého teší, že v ťažkých časoch priniesli ľuďom zážitky. Druhú priečku v diváckej ankete obsadil film Confesion of the runner o uznávanom trailovom bežcovi Patrickovi Vaughanovi. Spolu s divákmi sa vydáva na 470 km dlhý horský prechod zo Sýrie až k izraelským hraniciam. Tretie miesto obsadil film Conection od režiséra R. Janžůreka. Zachytáva osem žien z Francúzka, Čiech a Kanady, ktoré sa rozhodnú natiahnuť 500-metrovú higline medzi dvoma ikonickými skalnými vežami v púšti v americkom Utahu.


ZÁŽITKY Z VÝSTUPU NA NEDOBYTNÚ HORU

Jozef Krištoffy divákom porozprával ako zdolal najťažší horolezecký terén v Patagónií. So svojím kolegom Ondrejom Húserkom boli ôsmy na svete, ktorí vystúpili na vrchol Cerro Torre trasou Southeast ridge.

- Expedícia do Južnej Ameriky v oblasti Patagónie trvala šesť týždňov. Hlavným bodom programu bol výstup na vrchol Cerro Torre, ktorý má divokú históriu. Ešte v 50. – 60. rokoch bol považovaný za nedobytný. V čase, keď už bol zdolaný Mount Everest, sám Reinhold Messner povedal, že sa táto skalná ihla nedá vyliezť. Nevedie na ňu tzv. žiaden choďák, z každej strany sa nachádza stena, lezenie je teda veľmi náročné. Patagónia je známa nestálym počasím, fúkajú tam silné vetry a dochádza k rýchlym  zvratom počasia.

Ak sa vám tam niečo stane, pomoc by tak rýchlo neprišla. Nenachádza sa tam vrtuľník, doliny sú pomerne odľahlé, len nástup pod Cerro Torre trvá dva dni. Operatíva záchrany je tam prakticky nulová, človek je odkázaný sám na seba. Ale bola aj zábava, človek tam ide preto, lebo ho to baví a chce si to užiť. No na zreteli sme stále mali to, aby sme sa bezpečne vrátili domov. Aj minulý rok sme sa opäť chystali späť do Patagónie, konkrétne Argentíny. Bohužiaľ, bola tak uzavretá, že okrem miestnych nepúšťali nikoho. Radi by sme sa však vrátili, máme tam ešte vyhliadnuté ciele a prvo-výstupy. Plánov mám veľa, samozrejme, všetko to závisí od času, peňazí a momentálne aj celej globálnej situácie. Nejaké ciele mám vytýčené aj na domácom „pieskovisku“ v Tatrách.


foto: archív J.K.

Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 45 (1. december 2021)

コメント


bottom of page