top of page
  • Writer's pictureRedakcia ĽN

Vianočný príbeh spred 50 rokov: V ten sviatočný večer nikto neostal sám

Prípravy na blížiace sa sviatky boli v plnom prúde. Dokončovalo sa veľké upratovanie, skrášľovali sa príbytky rôznymi ozdobami, aby zvýraznili vianočnú atmosféru.


Roboty bolo pre každého dosť. Keď boli darčeky starostlivo zabalené a schované pred deťmi a doma boli už aj vianočné stromčeky, mamy sa pustili do veľkého pečenia. Všade to rozvoniavalo koláčmi a dobrotami. Čím boli Vianoce bližšie, tým viac sa všetci na ne tešili a zdalo sa, že už nič nemôže nikoho prekvapiť.



A predsa, stalo sa to v poslednú adventnú nedeľu v roku 1973 na konci svätej omše. Keď sa už všetci chystali odísť domov rozmýšľajúc čo ešte treba urobiť, aby sa na nič nezabudlo, z týchto starostí nás prebudil pán farár Mons. Viktor Trstenský. Poprial nám radostný a požehnaný Štedrý večer v kruhu svojich rodín a tých, ktorí žili sami a opustení, pozval k štedrovečernému stolu na faru, aby nikto nebol na Vianoce sám. Toto pozvanie zaznelo ako hlas anjela. V kostole bolo zrazu ticho a začali sme si uvedomovať, že medzi nami v našom meste je aj dosť starých, opustených, chorých, ktorí sa ani počas sviatkov nedočkajú svojich detí, vnúčat, svojich najbližších, a to v čase, keď ľudia majú byť pri sebe čo najbližšie. Pri vianočných povinnostiach sme zabudli na nich a mysleli len na seba. Nezabudol však pán farár.


Všetci, ktorí mali zostať osamelí, boli na fare obdarovaní spoločenstvom. Mohli sa porozprávať, zaspomínať, zaspievať si vianočné piesne, koledy, ktoré ich hriali aj v mrazivej noci pri návrate domov z polnočnej omše. A radosť pocítili aj pri pohľade na vianočný stromček a jasličky, ktoré im pripomenuli najcennejší dar Vianoc - malého Ježiška. Bol to pre nich krásny Štedrý večer, ktorý im zmiernil bolesť zo samoty. Boli ako anjeli, ktorí sa prišli podeliť o radosť, ktorá v tento večer patrí všetkým, veď Vianoce sú sviatkami radosti a lásky. Táto štedrá večera s pánom farárom, ktorý nezabudol na nich a otvoril im dvere fary, ale aj svoje srdce bola pre nich najkrajším vianočným darom a pohladením duše. Pre tých, ktorí pre chorobu či nevládnosť nemohli prísť k farskému štedrovečernému stolu, dal pripraviť malé balíčky, ktoré roznášali deti. Mons. Trstenský chodil aj po kolede navštíviť ľudí, rodiny, porozprávať sa, povzbudiť, pomôcť, a to čo mu v jednom dome darovali, nechal v druhom, a kde videl nedostatok a chudobu, siahol do svojho vrecka.



Boli to neobyčajné, nádherné Vianoce pre celú farnosť.

Život sa vrátil do všedných dní, ale ľudia nezabudli a ešte dlho sa spomínalo, aký úžasný a zázračný večer to bol. Nuž, aj takéto boli Vianoce v Starej Ľubovni pred 50-timi rokmi.

Ľubomír Ogurčák, foto: autor

(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 47/48, 20. decembra 2023)

Comments


bottom of page