top of page
  • Mário Veverka

Veľký zabijak prasiat

Updated: Aug 6, 2020


Sequence 04.00_00_43_02.Still002

Tak trochu v tieni poľskej hovädziny ostala začiatkom roka informácia, že Africký mor ošípaných (AMO) atakuje hranice Slovenska. Hoci na rozdiel od „čiernej smrti“ ľuďom od neho nič neohrozí, na ľahkú váhu ho brať netreba. Populáciu v chlievoch totiž chovateľom vyhladí absolútne dokonale. Viac už v rozhovore s riaditeľom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) v Starej Ľubovni Júliusom Runčákom.


Kým sa dostaneme k tomu, ako sa táto choroba prejavuje, čo ju spôsobuje a, samozrejme,  ako sa voči nej brániť, najskôr by bolo dobré vysvetliť, o čo vlastne v jej prípade ide. – AMO je vírusová, vysoko nákazlivá infekcia domácich ošípaných, európskych i amerických diviakov a afrických divožijúcich svíň, ktorá sa v súčasnosti, endemicky, vyskytuje po takmer celom kontinente. Na Slovensku sme síce doteraz žiaden pozitívny prípad na AMO nezaregistrovali, sme však už takmer „obkolesení“ krajinami, ktoré vírus na svojom území diagnostikovali – Českou republikou, Poľskom, Ukrajinou i Maďarskom.

boar-2256296_1280-676x450

Ako sa tam dostal?

– V prírode najmä diviakmi. Najnebezpečnejšie šírenie je ale nepochybne mäsom. Zviera totiž prejde 40?km, no auto aj desaťkrát viac. Vírus sa tiež môže vyskytovať v niektorých tepelne neupravených mäsových výrobkoch, kde dokáže prežiť i rok. V parmskej šunke dokonca až 399 dní. Čo sa týka bravčoviny, v surovom stave si zachová infekčnosť 15 týždňov. Preto je dôležité, ako sa s ňou ďalej manipuluje. Pokiaľ sa tepelne neupraví a dostanú sa k nej zvieratá, problém je na svete.

Samozrejme, karé či krkovičku nezje človek surové. Čo však, keď skonzumuje infikovanú klobásu?

– Tak sa nič nestane. Akurát je potom prenášačom. vírusu Choroba ako taká ale nie je prenosná na ľudí.

A ak tak spraví vlk, pes alebo iné zviera?

–  Tiež ho to nezabije. Vírus však bude roznášať ďalej.

 Na webovej stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (www.svps.sk) je  zverejnená mapa, kde náš okres, na rozdiel od južných, východných a západných, patrí ešte do oblasti pasívneho monitoringu. Čo to znamená?

– To, že na AMO zatiaľ vyšetrujeme len nájdené uhynuté diviaky, prípadne, keď poľovník uvedie, že sa pred zastrelením správali neprirodzene. Inými slovami – neboli plaché a neutekali od ľudí preč. Predpokladám však, že od 1. mája alebo júna sa dostaneme do nárazníkovej zóny a začnú pre nás platiť prísnejšie opatrenia. Budú sa už kontrolovať všetky mŕtve i zastrelené diviaky, uhynuté domáce ošípané a veterinárni lekári budú pri ošetrovaní chorých jedincov klásť zvýšený dôraz na to, či nejde o AMO. Blíži sa totiž leto, kedy sa u prasiat objavuje červienka – veľmi rozšírená choroba s podobnými príznakmi.


Viac o tom, či je na AMO možné prasa zaočkovať a tiež, ako sa to dotkne malých chovateľov, už v aktuálnom čísle ĽN, ktoré je v predaji do konca apríla.


––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––


Vzhľadom k tomu, že publikovanie celých článkov negatívne ovplyvňuje predajnosť Ľubovnianskych novín, od septembra 2018 uverejňujeme na www.lms.sk, okrem plných článkov z predchádzajúceho čísla aj skrátené materiály, upútavky a fotogalérie z reportážnych výjazdov. Čerstvé informácie nájdete vždy v aktuálnom čísle ĽN. 


Comments


bottom of page