Stará Ľubovňa eviduje zvýšený záujem o vybudovanie nových čerpacích staníc. K doterajším štyrom na území mesta tak môžu pribudnúť ďalšie, otázkou však je, do akej miery sa podarí budúcim investorom podnikateľský zámer naplniť. Na mieste stojí aj otázka požiadavky zo strany verejnosti.
Aj keď v ostatných rokoch počet evidovaných vozidiel v Staroľubovnianskom okrese stúpol o vyše desaťtisíc, na vyťaženejších pumpách možno registrovať návaly iba počas špičiek.
Známa sieť si vyhliadla pozemky mestskej firmy
Požiadavkou súvisiacou s vybudovaním obslužných zariadení pre motoristov sa prednedávnom zaoberalo mestské zastupiteľstvo v Starej Ľubovni. Bratislavská spoločnosť žiadala samosprávu o odkúpenie asi tritisíc metrov štvorcových plochy patriacej mestskému Ekos-u, v lokalite oproti drevenej kolibe na Popradskej ulici. „Žiadanú časť pozemku chce spoločnosť využiť na podnikateľský zámer, a to na výstavbu čerpacej stanice Shell,“ uvádzalo sa v dokumentoch mesta. Majetková komisia mesta predaj pozemku neodporučila, napokon ho neschválili ani poslanci, keď všetci prítomní boli proti. Ako uviedol primátor Starej Ľubovne Ľuboš Tomko, záujemca zároveň v meste vyhľadáva iné pozemky.
Zo svojho chceli zainvestovať milión
O vybudovanie ďalšej čerpacej stanice sa zaujíma aj jeden z miestnych podnikateľov, ktorý pumpy roky prevádzkuje. So žiadosťou o odkúpenie vyše 4-tisíc metrov štvorcových plochy sa obrátil na radnicu i poslancov. Lokalita sa nachádza na pravej strane pri výjazde z mesta v smere na Hniezdne. „Bude to plnohodnotná čerpacia stanica so všetkými hmotami a elektronabíjačkami. Náš zámer počíta s investíciou jeden milión eur z vlastných zdrojov. Všetci dodávatelia by boli miestni, tiež by sme vytvorili desať nových pracovných miest. Mesto by takúto možnosť malo vítať s otvorenou náručou,“ hovoril na rokovaní poslancom Ján Nemergut, ktorý sa v mene prevádzok prihováral za žiadateľa. Ako poznamenal, pumpa by stála vedľa zamýšľaného priemyselného parku, nad ktorého lokalitou mesto uvažuje. „Videl som niekoľko priemyselných parkov, kde stoja čerpacie stanice a my to nepodporíme?“
Primátor: Nevnímame extra požiadavku od občanov
Ani v prípade staroľubovnianskeho záujemcu majetková komisia odpredaj neodporučila. Tiež ho neschválili poslanci, hoci proti tentoraz neboli všetci, časť sa totiž pri hlasovaní zdržala. „Chcem sa prihovoriť za pána Fuchsa, začal podnikať pred desiatkami rokov, pekne si urobil vilu a v meste neurobil jedinú škodu. Pokiaľ by mala byť v meste benzínka, tak v každom prípade by som bol radšej, keby to mal on. Uprednostniť treba domácich podnikateľov,“ poznamenal poslanec Pavel Jeleň.
Zamýšľaný priemyselný park v dotknutej lokalite je podľa primátora síce otázkou budúcnosti, pre mesto je však plocha strategická. „Je to jediný priestor v Starej Ľubovni, ktorý by sme mali v zálohe, ak by prišiel nejaký investor, ako napríklad firma Leitech na Továrenskej ulici,“ poznamenal Ľuboš Tomko a dodal, „aj keď obslužnosť dopravy sa zvyšuje a potrebujeme benzínky, zatiaľ nevnímame nejaký extrémny tlak od občanov, že potrebujeme benzínky.“
Ako ešte primátor povedal, o slovo sa hlási aj ďalší investor na vybudovanie čerpacej stanice zo siete OMV. Ten sa údajne zaujíma rovnako o plochu pri výjazde zo Starej Ľubovne v smere na Poprad, tentoraz však ide o pozemky vo vlastníctve súkromníka cez cestu na druhej strane.
Vozidiel v okrese výrazne pribudlo, stanice
by mali byť ohľaduplné k životnému prostrediu
Okres Stará Ľubovňa sa v ostatných rokoch výraznejšie zahusťuje dopravou, pribúdajú aj počty vozidiel. Kým v roku 2005 ich na Okresnom dopravnom inšpektoráte evidovali 11-tisíc, v roku 2015 ich bolo už takmer 22-tisíc. Ku koncu septembra 2021 registrovala polícia 26 982 vozidiel v našom okrese.
V Starej Ľubovni sa v súčasnosti nachádzajú štyri čerpacie stanice, niekoľko ďalších sa nachádza aj v okolí, napríklad v Novej Ľubovni, Podolínci, vo Veľkom Lipníku či v Kyjove.
O vhodnosti budovania čerpacích staníc hovorí na jednotlivých územiach územný plán, investor ráta s množstvom dát a prognóz. „Čo sa týka vzhľadu čerpacích staníc, bolo by fajn, ak by čo najviac zapadali do prostredia, boli funkčné, jednoduché a ohľaduplné voči životnému prostrediu, napríklad zachytávaním dažďovej vody, redukovaním spevnených plôch a podobne,“ vysvetľuje architekt Marek Harčarík.
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 40 (27. október 2021)
Comments