Jeseň je obdobie, keď si ľudia radi vychutnajú mladé víno alebo burčiak vo vinohradníckych oblastiach. Tieto názvy majú za sebou starobylú históriu.
Pravdepodobne najstarším príbuzným výrazom je slovo vijan, ktorým pomenovali nápoj z vylisovaných a vykvasených plodov hrozna starovekí Chetiti. V slovenských zápisoch sa slovo víno objavuje v rôznych podobách od druhej polovice 15. storočia. Zápis v Žilinskej mestskej knihe datovaný do roku 1453 uvádza výraz vína v tvare wyna, v roku 1484 bolo zaznamenané v spise z Bytče v tvare vina a v písomnosti z mesta Žarnovica ako wyno (1578). Podobne ani prvý kodifikátor slovenčiny Anton Bernolák neuzákonil toto slovo v súčasnej forme, ale za to pripustil až dva výrazy jeho zápisu - wino/wíno. V rámci Štúrovej slovenčiny, jazyku používanom v 40-tich rokoch 19. storočia sa však slovo víno začalo pravidelne zapisovať v podobe, akú poznáme dnes.
Čo (ne)vieme o burčiaku
Burčiak je kvasiaci hroznový mušt, ktorý má svoju špecifickú chuť a vôňu. Skúsení odborníci - vinári tvrdia, že obsahuje množstvo vitamínov a minerálov a zároveň priaznivo vplýva na trávenie, ďalej pomáha pri regenerácii pokožky. Postupným kvasením však burčiak nadobúda čoraz viac alkoholu, a preto je najzdravšie piť ho, kým je ešte mladý - tvrdia vinári. Dlhoroční pestovatelia hrozna informujú, že čerstvý burčiak možno spoznať podľa chuti - mal by byť sladký a iba málo alkoholický, a tak sa najviac približuje chuti hroznového muštu. Vzhľadom k tomu, že ide o sezónny produkt, v pohostinstvách väčšinou na burčiak natrafíte iba v čase zberu hrozna, a to približne začiatkom septembra až koncom októbra.
Pokiaľ ide o pôvod tohto slova, výraz burčiak bol pravdepodobne odvodený od slovesa búriť, známeho ešte v praslovenčine (v tvare buriti). Tvorca slova burčiak sa zrejme inšpiroval rýchlym, či lepšie povedané búrlivým procesom kvasenia hroznového muštu.
V slovenských písomnostiach sa výraz burčiak preukázateľne objavil až od 19. storočia. Po prvý raz bol zaznamenaný v štúrovčine, a to v tvare burčjak.
O hroznovom mušte už hovoria oveľa staršie pramene zo 16. storočia a zmienku o búrení muštu, čiže o kvasení, môžeme nájsť napr. v rukopise POZNÁMKY A RADY PRÍRODOPISNÉ z 18. storočia. Okrem slova burčiak sa približne od 19. storočia používa na Slovensku aj obmena tohto výrazu, a to český tvar burčák, vo východoslovenských nárečiach často skracovaný bez dlhého á, do podoby burčak.
Vinič - takmer na celom svete
Tradícia pestovania viniča u nás je bohatá. Azda ani niet vinára, ktorý by nepoznal latinské príslovie IN VINO VERITAS (vo víne je pravda). Dnes sa vinič pestuje takmer na celom svete.
Prvé písomné správy o viniciach na území Slovenska pochádzajú z nitrianskej oblasti. Už v časoch Veľkomoravskej ríše sa víno nedorábalo výhradne len na liturgické účely. Z tohto obdobia sa zachovali tri staroslovienske modlitby - pri sadení viniča, pri oberaní hrozna a modlitba nad muštom, ktorý začína kvasiť.
Tí, ktorí tvrdia, že pitie vína je zvyk pohanský, nepríslušný kresťanom, zabúdajú na prvý zázrak v Káne Galilejskej (Anatol France).
Spracovala: Viera Mošoňová, foto: Vojtech Majling, Z knihy U nás taká obyčaj
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 42 (9. november 2022)
Comentários