V predajniach drogérie, obuvi i galantérie

Kým v niektorých robotách si zamestnanci počas mimoriadnej situácie zapríčinenej pandémiou COVID-19 mohli prácu priniesť domov, pár povolaní muselo fungovať aj s fyzicky prítomnými zamestnancami. V prvej línii boli okrem zdravotníkov alebo hasičov aj napríklad predavači. No a niektorí mali smolu a na pár týždňov prišli o príjem. Malí podnikatelia sa nevyhli stratám a spoliehať sa na štát nebolo úplne najlepšou možnosťou.

V drogériách išla dezinfekcia Okrem potravín alebo lekární boli počas mimoriadnej situácie otvorené aj drogérie. Anna Reľovská, majiteľka prevádzky Farby-Laky, sa veľmi neobávala nakazenia. Ľudia boli podľa nej po celý čas obozretní a k neskorším opatreniam pristupovali zodpovedne. „Počas prvých týždňov navštevovalo predajňu oveľa viac zákazníkov ako predtým. Kupovali hlavne dezinfekčné prostriedky – na podlahy, na ruky. Jeden konkrétny výrobca dokonca zvýšil svoju cenu z 2,30 € na 5 €,“ spomína na prvé týždne konfrontácie s novou situáciou A. Reľovská. Ako dodala, „malým podnikateľom by pomohlo, keby platenie sociálnych a zdravotných odvodov bolo na báze dobrovoľnosti.“

Nápor v galantériách

Ešte pred uvoľnením prvej fázy bola medzi prvými otvorená aj Galantérka Helka, len po dvojtýždňovej prestávke sa Helena Kozáková vrátila do prevádzky už 30. marca. Aj z jej pohľadu vládla medzi ľuďmi disciplína, niekedy dokonca čakali aj hodinu pred predajňou. „Každý chcel gumu a látku, aby si mohli ušiť vlastné rúška. Strihali sme a predávali aj po piatich metroch. Tovaru bolo málo, ale stále sme mali v zásobe.“ Situáciu trochu skomplikovalo nariadenie vymedzujúce čas nakupovania pre seniorov. „Dôchodcovia chodia v podstate celý deň. A ja si nemôžem dovoliť vyhodiť niekoho z predajne, aj keď je to v čase od 9-tej do 11-tej. Samozrejme, že keď chce vojsť senior, tak ho uprednostníme a venujeme sa najprv jemu,“ povie skúsená obchodníčka.

Hodiny pre seniorov Rovnaký problém vidí aj Katarína Langová, majiteľka obuvi na námestí, ktorú po piatich týždňoch otvorila v apríli, v prvej fáze uvoľňovania. „Často sa stávalo, že som v čase pred obedom bola na predajni sama, a keď chcel vojsť zákazník, ktorý nemal nad 65 rokov, podľa vyhlásenia som ho nemala vpustiť dovnútra.“ Ako predajca musí dezinfikovať celý priestor predajne a každú topánku, ktorú si niekto vyskúša, a zabezpečiť antibakteriálny roztok pre zákazníkov. Oceňuje tiež obozretnosť zákazníkov: „Vždy sa najprv opýtajú, či môžu vojsť, či už nie je na predajni viac ľudí.“ V prvých týždňoch však prichádzalo menej zákazníkov, badali aj pokles tržieb. V závislosti od ziskov ponúka štát aj príspevok, o ktorý K. Langová požiadala. „S podaním žiadosti som sa bola poradiť s ekonómkou, následné vypísanie trvalo asi desať minút. Na základe žiadosti nám štát poskytol určitú podporu, ktorá stačila na zaplatenie mesačných odvodov.“ Situáciu hodnotia všetci ako veľmi náročnú a tvrdia, že tí, ktorí nemali v zásobe aspoň niečo našetrené, museli počas mimoriadnej situácie zápasiť, aby prežili a ďalej dokázali pokračovať vo svojom podnikaní.

Barbora Langová

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 20 (26. máj 2020)