Pred 60-timi rokmi, 7. januára 1965 zomrel kňaz Ľudovít Bakoš, ktorý v Starej Ľubovni pôsobil v rokoch 1952 - 1961. Staršia generácia si naňho spomína ako na kňaza, ktorý bol vždy blízko ľudí a pomáhal im.

Bol veľmi obľúbený a až priateľský vzťah mal aj k mladej generácii, s ktorou ho spájala aj vzájomná dôvera. Otcovsky sa ujal aj gréckokatolíckych veriacich, ktorí po uväznení alebo vysťahovaní svojich kňazov, zostali opustení.
Za týchto ťažkých podmienok začal opravovať aj Farský kostol sv. Mikuláša a práce za veľkej podpory veriacich boli dokončené v roku 1958. V júni 1961 si pripomenul svoje 25-ročné kňazské jubileum. Keďže úrady mu nedovolili pozvať kňazov, oslávil to len s veriacimi a bola to aj rozlúčka s nimi. Ľudovít Bakoš bol násilne vytrhnutý od svojich veriacich, ktorým aj napriek vyhrážkam slúžil až do konca, keď ho 10. augusta 1961 zatkli. Bol nespravodlivo odsúdený za velezradu na tri roky väzenia. Na súdne pojednávanie prišli aj veriaci zo Starej Ľubovne, ktorí ho chceli brániť, ale nepustili ich do budovy súdu.
ÚTRAPY ŽALÁRA
Prepustený bol na amnestiu prezidenta v roku 1962, ale následkom útrap zomrel. Na jeho pohrebe 11. januára 1965 v Tvrdošíne na Orave, kde sa narodil 22. marca 1911, boli medzi vyše 5 000 ľuďmi aj veriaci zo Starej Ľubovne. Pohrebnú kázeň mal bývalý kaplán v Starej Ľubovni Viktor Gašaj, ktorého si Ľudovít Bakoš prial. Rozlúčkový prejav za väzneného biskupa Jána Vojtaššáka predniesol Mons. Viktor Trstenský, ktorý ani netušil, že o deväť rokov neskôr (1974) bude musieť aj on násilne odísť zo Starej Ľubovne, kde obaja rodáci z Oravy obetovali veľa pre tunajších veriacich.
Ľubomír Ogurčák,
foto: archív
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 1, 15. január 2025).
Comments