top of page
  • Writer's pictureMgr. Helena Musalová

Výnimočný skvost v Kostole sv. Mikuláša


Ďalší historický skvost môžu obdivovať farníci i návštevníci Kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni. Po vzácnych freskách zo 14. storočia na severnej strane presbytéria a tzv. víťaznom oblúku, je zreštaurovaná už aj juhovýchodná časť kostola. Ružencovej Panne Márii zasvätená kaplnka je zaujímavá už jej samotnou netradičnou polohou a ojedinelým a veľmi hodnotným spôsobom výzdoby. Z takmer 300-ročných malieb sa zachovalo veľa.

Pôvodne len s bielym náterom

„Už reštaurátorský výskum ukázal, že v kaplnke sa nachádza pod vrstvou mladších náterov zachovaná baroková výmaľba, ktorá je z viacerých stránok jedinečná v širokom regióne a mesto sa tak môže pýšiť ďalším skvostom,“ priblížila historička umenia Michaela Haviarová.

Architektonicko-historický výskum zistil, že pôvodne gotický kostol z 13. storočia prešiel počas 17. storočia viacerými postupnými prestavbami. Ako prvú postavili severnú Kaplnku sv. Anny a následne, zhruba okolo polovice 17. storočia, resp. po polovici 17. storočia južnú Kaplnku Ružencovej Panny Márie. „Druhá kaplnka vznikla v pomerne netradičnej polohe – vedľa svätyne, ktorej celú južnú stenu vybúrali. Pôvodne mala kaplnka len biely náter. Iniciátorom výstavby kaplnky bolo Bratstvo Ružencovej Panny Márie, pretože bratstvá sa mohli vo farnostiach stretávať len v sakrálnom priestore,“ poukázala na výnimočnosť odborníčka na umenie. Pripomenula tiež archívny zdroj (kanonickú vizitáciu) z roku 1728, kde sa spomína, že Ružencové bratstvo bolo v Starej Ľubovni založené pred rokom 1672 vďaka vtedajšiemu starostovi zálohovaného územia Stanislavovi Herakliovi Lubomirskému.


Lubomirskí a ich úcta k Panne Márii

Je známe, že spišskí starostovia Lubomirskí podporovali cirkev, zaslúžili sa o rekatolizáciu severného Spiša a zakladali kláštory, ako aj piaristický kláštor v Podolínci. Boli aj veľkými mariánskymi ctiteľmi, s čím sa viaže veľmi zaujímavá legenda. Sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok Panny Márie Ružencovej, ustanovil pápež Pius V. po víťazstve tzv. svätej ligy proti Osmanom pri Lepante v roku 1571. Víťazstvo bolo pripísané modlitbe ruženca k Panne Márii. Päťdesiat rokov na to, v roku 1621, na sviatok Ružencovej Panny Márie sa odohrala bitka pri poľskej Chotime, nazývaná aj poľským Lepantom. V bitke bojoval aj Stanislav Lubomirský, ktorý si v denníku zaznačil zjavenie Panny Mária s jej odkazom: vytrvalosť. Vďaka tomu Poliaci zvíťazili, a tak vznikla v rode Lubomirských tradícia úcty k Ružencovej Panne Márii.


Kedy a ako vznikla maľba?

Ako sa historici domnievajú, zrejme práve pod vplyvom Lubomirských a za vtedajšieho starostu zálohovaného územia – Teodora Konstantyho vznikla v roku 1732 nástenná maľba v celom kostole. Zachovala sa aj v severnej lodi – Kaplnke sv. Anny, kde sa nachádza výjav Premenenia Pána a jej časti sú zreštaurované aj na stredovekej freske s postavami sv. Kláry a bl. Salomey. Dátum ukončenia maliarskych prác – 31. máj 1732 je zaznamenaný pod klenbou na severnej strane. Pri dátume sú aj písmená M.I., ktoré sú iniciálami zatiaľ neznámeho majstra, pravdepodobne Poliaka. „Pred reštaurovaním s nálezom datovania vzniku maľby sa uvažovalo o jej vytvorení ešte na konci 17. storočia, na čo navádzal celkový výraz maľby. Výzdoba ale vznikla už v čase, kedy už bola kaplnka predĺžená do dĺžky súčasnej južnej lode v 80. rokoch 17. storočia. Maľba je vyhotovená spôsobom al secco, teda nanášaná na suchú omietku, čo je opakom fresky, maľovanej do vlhkej omietky,“ vysvetlila kunsthistorička. Ako dodala, v polohe súčasného oltára i dnešného okna stáli oltáre, ktoré dozdobili po okolí maliarskou výzdobou, tvoriacou tak priamu súčasť oltára. Ide podľa nej o ojedinelý a veľmi hodnotný spôsob výzdoby. „Ešte štyri roky po vyhotovení maľby stáli v južnej lodi tri oltáre. Dôležitosť a vznešenosť oltárov zdôrazňovali maľované iluzívne baldachýny na klenbe a z nich visiace čierne drapérie. Medzi drapériami viseli obrazy, po ktorých sú dnes zachované len odtlačky.“


Čo môžeme vidieť dnes? Na klenbe v dvoch medailónoch vidno františkána sv. Antona Paduánskeho a sv. Antona pustovníka. Po stranách okna sú dominikánski svätci – na ľavej strane sv. Dominik s ružencom, na pravej sv. Hyacint. „Aj keď modlitba ruženca pochádza od sv. Dominika, v minulosti bolo zvykom zobrazovať Ružencovú Pannu Máriu nielen s dominikánskymi, ale aj františkánskymi svätcami, čo sa uplatnilo aj v Starej Ľubovni. Maliar zobrazil nielen všeobecne populárnych svätcov v Uhorsku, ale aj postavy z poľského prostredia. Naviazanie mesta na poľské reálie bolo v tom čase prirodzené a súviselo nielen s jeho zálohovaním Poľsku,“ pripomenula M. Haviarová. Ide o bl. Salomeu vo svätyni, ale aj o sv. Hyacinta v kaplnke. Hyacint – po poľsky Jacek Odrowąż bol významný poľský svätec, ktorý priviedol dominikánov do Poľska. Založil aj kláštor v Kijeve a podľa legendy pri nájazde Tatárov zachránil z kláštora monštranciu a sochu Panny Márie, s ktorými je zobrazený aj v ľubovnianskom kostole.



Ďalším unikátom kostola, súvisiacim so zreštaurovanou maliarskou výzdobou, je nápis po obvode oblúka kaplnky. Ide o text modlitby k sv. Antonovi písaný v poľštine. Preklad textu: Ak túžiš uznať nespočetné zázraky horlivého Antona, prosbou vyprosené: smrť, blud, poroba, diabli, malomocní sa k nej (Panne Márii) utiekajú, chorí z nevyliečiteľných chorôb sa stávajú zdravými. Podľa kunsthistoričky ide o mimoriadne hodnotný a na území Slovenska ojedinelý nález. Reštaurovanie bolo financované z grantu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom sumou 20 000 eur, farnosť spolufinancovala projekt sumou 1 541 eur. Nástenné maľby reštaurovali Peter Koreň a Juraj Gregorek.


foto: Michaela Haviarová, OO CR Severný Spiš Pieniny


Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 38 (13. október 2020)


Comentarios


bottom of page