top of page
  • Writer's pictureMgr. Helena Musalová

Výnimočný nález v kostole, najmä kvôli Salomei

Updated: Jul 13, 2020


DSC_2286

Minulý rok v máji sme písali o vzácnych freskách v kostole sv. Mikuláša v Starej Ľubovni ako o veľkom objave, ktorým nepochybne je a prichádza ďalšia pozitívna správa. Začala sa 1. etapa reštaurovania týchto cenností zo 14. storočia, objavených minulý rok na severnej stene presbytéria. A dozvedáme sa o ďalších prekvapeniach.


Reštaurátor Peter Koreň začal s celoplošným odkryvom fresiek, ktorý odhalil nové výjavy Pašiového cyklu zachovaného podľa odborníkov v dobrom a kompaktnom stave. „Jednotlivé výjavy sú maľované v pásoch a delené ozdobnými rámami. Veľmi dobre čitateľné sú napríklad scény Príchod Krista do Jeruzalema, Posledná večera, Judášov bozk (na menšej fotografii), Zajatie Krista, Nesenie Kríža, Veronika s odtlačkom Kristovej tváre na rúške,“ vysvetlila historička umenia Michaela Haviarová. Ako dodala, vo vrchole bol zrejme výjav Zmŕtvychvstania, ale nezachoval sa kompletný. „V spodnej časti je mladšia maľba Klaňania troch kráľov. Fresky boli zabielené po prevzatí kostola evanjelikmi. V hornej časti steny bolo niekedy v závere 17. storočia vytvorené okno oratória na poschodí sakristie a okolo neho vyhotovili nové nástenné maľby. Zachovali sa z nich dve postavy žien v rehoľnom rúchu klarisiek – sv. Klára s atribútom monštrancie a bl. Salomea s krížom,“ podala odborné informácie M. Haviarová.

Judasov bozk

Pripomenula, že ide o ikonograficky výnimočný nález najmä kvôli postave blahoslavenej Salomei. Táto poľská svätica doviedla do Poľska rád klarisiek a na území Slovenska je takmer neznáma, preto je jej zobrazenie v našom kostole mimoriadne vzácne. Vzhľadom na vtedajší poľský záloh a celkové vzťahy mesta s Poľskom historici predpokladajú, že za kult bl. Salomei a jej zobrazenie v kostole môžeme ďakovať práve rodu Ľubomírskych. „V mnohých zdrojoch sa zvykne uvádzať, že kostol do dnešnej podoby prestavali počas baroka v 2. polovici 17. stor. Je to mylná informácia, pretože kostol prešiel veľkou prestavbou v 2. polovici 18. storočia, kedy sa, o.i., postavili nové klenby. Tak aj pôvodná gotická klenba v presbytériu zanikla a nová, vyššia je dodnes zachovaná,“ dodala historička umenia. Stavebný vývoj kostola je podľa nej veľmi zložitý. Momentálne sa skúma architektonicko-historickým výskumom, rovnako sa pracuje na novom archívnom výskume, ktorý kriticky vyhodnocuje množstvo archívnych materiálov zachovaných nielen na území Slovenska. Vďaka dendrochronologickému výskumu napr. vieme, že zachovaný krov je z roku 1843 a bočné schodisko do veže vzniklo už v roku 1818. Dodať treba, že na reštaurovanie fresiek prispelo Ministerstvo kultúry SR prostredníctvom programu Obnovme si svoj dom sumou 15 000 eur a Rímskokatolícka farnosť Stará Ľubovňa formou spolufinancovania. V roku 2017 sa zrealizuje odkryv, upevnenie a tmelenie fresiek. A počas prázdnin sa chystá aj odstránenie kamenného sokla a zavlhnutých omietok fasád kostola.

Salomea

Salomea bola v roku 1673 vyhlásená za blahoslavenú a práve v tomto čase mohli vzniknúť aj maľby v kostole.


(M.H.)


Článok bol publikovaný v ĽN č. 28 (18. júl 2017)


Comments


bottom of page