top of page
  • Mário Veverka

Testovanie piatakov je podľa riaditeľov veľkým stresom

Updated: Jul 8, 2020

„Testovanie nič nerieši a nič neukazuje. Nemôžeme porovnávať neporovnateľné, to znamená, že tak, ako sa nemôže miešať kapusta s čokoládou, tak sa nemôžu porovnávať výsledky rómskych škôl či žiakov s nerómskymi…“ – takýto názor, ako Ladislav Žilecký z Jakubian, majú na testovanie piatakov mnohí riaditelia ZŠ v okrese. Navyše, nepriamo naznačujú aj ďalší fakt. A to že, „od samého váženia ešte žiadne prasa nepribralo.“


Potrebu žiakov testovať však ministerka školstva vyzdvihuje. „Keď v rámci testov PISA Slovensko klesá stále hlbšie a hlbšie, potrebujeme mať takýto nástroj k dispozícii pravidelne a celoplošne, aby sme vedeli diagnostikovať, v čom sú naše problémy, a aby sme vedeli urobiť nejakú nápravu,“ uviedla v rozhovoroch pre médiá Martina Lubyová. Navyše, ako dodala, vďaka Testovaniu 5 (T-5) či 9 si tiež deti zvykajú na zvládanie podobných druhov testov. „A to im môže pomôcť zlepšiť umiestnenie aj v medzinárodných testovaniach.“ O význame T-5 sa (hlavne na internete) diskutuje prakticky od jeho pilotného ročníka (2012). Renáta Chamillová ho vidí hlavne v tom, že ponúka školám objektívnu možnosť porovnať sa. „Otázne a diskutabilné sú však ďalšie jeho nastavenia – čas, obsah, forma, organizácia a pod.,“ podotýka riaditeľka ZŠ s MŠ Nová Ľubovňa. Testovanie piatakov má totiž, podľa ministerky, slúžiť ako vstupný monitoring vedomostí, ktoré žiaci nadobudli na prvom stupni základnej školy. No, ak chce štát, ako uvádza už Miriam Vyparinová, testovať, čo a ako žiaci zvládli za primárne vzdelávanie, tak nech T-5 presunie na koniec 4. ročníka. „Podľa môjho názoru je to ale zbytočnou stratou času a peňazí…Vedeli by sme ich využiť inak,“ myslí si riaditeľka ZŠ s MŠ Plavnica. Ako pritom poznamenáva, pár týždňov pred dňom D sa u nich skúšali rôzne testovania, učitelia kopírovali haldy všelijakých testov, preberali rôzne typy úloh… a nové učivo stálo. „Znalosti žiakov sú však len jedna vec. Strach a tréma zohrávajú pri rôznych skúškach svoje, nehovoriac o testovaní, ktoré je pre 10-ročné deti prakticky prvou dôležitou skúškou v ich živote,“ naznačuje ďalší problém M. Vyparinová. „Ja som za testovanie, pretože iný mechanizmus na Slovensku momentálne neexistuje a treba mať spätnú väzbu o tom, ako žiaci zvládli príslušný stupeň vzdelania. Na základe toho sa dá následne nastaviť vyšší stupeň vzdelania,“ deklaruje zas svoj pohľad na vec Peter Höger. Aj on by však testovanie realizoval vo 4. ročníku (koncom mája) a nie v piatom. „Súhlasím pritom, že je to pre žiakov stres, ale je to spôsob, ako ich naučiť zvládať stres z testov, pretože ten ich bude sprevádzať celý školský život,“ dodáva riaditeľ ZŠ na Levočskej ul.


Levocska DSC_0372

Žiaci v 5. A z Levočskej, ktorí, spolu s „béčkarmi“, dosiahli v celoslovenskom hodnotení vysoko nadpriemerné výsledky. Štyria z nich (prvý rad, zľava: Daša Hermelová a Filip Krafčík v MAT, Nina Sčensná v SJL a Richard Malast v MAT) pritom správne vyriešili všetky úlohy.


V niektorých bodoch odlišný názor však zdieľa riaditeľka ZŠ s MŠ v Hniezdnom. Podľa nej totiž T-5 nemá opodstatnenie. A ak chce štát niečo testovať, mal by to byť výstup z I. stupňa – t.z. v 4. ročníku. „Deti v piatom majú v začiatkoch problém s aklimatizáciou a zmenou vo vyučovacom procese – noví učitelia na každý predmet, nové predmety. Je to určite stresujúce, pretože vzdelávací systém je postavený tak, že na I. stupni sa im všetko dá na podnose a zrazu hup… je to niečo iné,“ hovorí Adriena Ondrejčeková. Proti testovaniu žiakov na ZŠ (a ak áno, tak na konci 4. ročníka) je i Rastislav Vitkovský zo ZŠ Za vodou. A zmysel v ňom nevidí ani Monika Maníková. Ako sama hovorí, výsledky si vie overiť aj menej stresujúcou formou. „Žiaci boli v strese, a to ich, hlavne tých lepších, značne zväzovalo. Nepodali preto taký výkon, na aký sú zvyknutí, čo ich môže demotivovať,“ naznačuje riziká riaditeľka ZŠ s MŠ sv. Cyrila a Metoda, podľa ktorej by boli výsledky určite lepšie, keby to prebehlo menej stresujúcou formou. „Ďalšia vec, ktorú vždy, a to aj u Testovania 9 pripomienkujeme, je, že sa neberie ohľad na žiakov so špeciálnymi potrebami. Celé štúdium sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu a pri testovaní je jedinou úľavou dlhší čas na vypracovanie testu. Paradox? Sú skôr unaviteľní, majú poruchy pozornosti. Kde je tu potom integrácia?“ pýta sa riaditeľka cirkevnej školy, podľa slov ktorej by tak testy mali mať kratšie, s redukciou učiva vzhľadom k ich špeciálnym potrebám. A vie pritom, o čom hovorí. Ako totiž dodáva, tento rok mali takýchto žiakov 20?%, čo, samozrejme, zhoršilo ich celkový výsledok. „Škola, ktorá nemá takéto deti, je teda vo výhode!“


REBRÍČEK NEBUDE Apropo – výsledky. Tie vyšli na svetlo sveta uprostred januára. Jediné, čo sa z nich dozviete, je však len poradie okresov (Stará Ľubovňa na 60. zo 79. miest v matematike a 62. v SJL). No ako tá-ktorá škola v T-5 obstála, budete hľadať márne. Ministerstvo sa totiž rozhodlo ísť cestou nezverejňovania, pretože každá zo „zéešiek“ má rôzne podmienky na prácu a fungovanie. A verejné „rebríčkovanie“ by ich mohlo demotivovať. Napriek tomu niektorí riaditelia poodkryli pre čitateľov ĽN závoj tajomna. „Naši žiaci boli v matematike 2?% a v slovenskom jazyku 4?% pod celoslovenským priemerom. Každý rok je to však iné, záleží od vzorky testovaných žiakov. Vlani sme mali lepšie výsledky,“ uvádza A. Ondrejčeková z Hniezdneho. V matematike 81,2%, t.z. o 16,5% lepšie než národný priemer, v slovenskom jazyku a literatúre 77,1%, čiže o 14,3% lepšie – presne takéto čísla nám zas poslal P. Höger, ktorý bol s nimi spokojný. Navyše, vzhľadom ku skutočnosti, že piataci z Levočskej boli od začiatku testovania (r. 2013) vždy nad národným priemerom, „je to pre nás pozitívna spätná väzba, že školský vzdelávací program na primárnom vzdelávaní a voľbu disponibilných hodín sme nastavili dobre.“ Viac než slovenský priemer (MAT: 64,7%, SJL: 62,8%) dosiahli aj piataci v Plavnici (71,5?% / 66,8?%) a Novej Ľubovni, spokojnosť však netajili ani Za vodou, kde sa priemerná úspešnosť vyšplhala na 60,0% (MAT) a 82,1% (SJL) i ZŠ s MŠ sv. CaM. „V oboch predmetoch sme boli približne 10 percent nad celoslovenským priemerom. Matematika v porovnaní so slovenským jazykom dopadla o niečo lepšie,“ špecifikovala výsledky M. Maníková, ktorá s nimi síce bola spokojná, no nie sú pre ňu priorita. „Neučíme totiž pre Testovanie, ale aby naše deti niečo vedeli a uplatnili sa neskôr v živote.“ Mimochodom, pre piatakov je T-5 prvou veľkou skúškou, s ktorou sa stretnú. Vlani v novembri sa ho zúčastnilo celkom 45 080 žiakov na 1 482 školách, ktorí absolvovali dva 60-minútové testy s 30-timi zadaniami z matematiky a slovenského, resp. maďarského jazyka.


Anketa: Ministerka školstva po T-5 uviedla, že výsledky detí zo sociálne slabších rodín sú výrazne horšie. Súhlasíte s tým?


Adriena Ondrejčeková, Hniezdne: – Áno, avšak treba konkretizovať, ktoré deti a z akých sociálne slabších rodín. Pani ministerka to povedala dosť kulantne, ja to poviem nahlas – z rodín, ktorým sa všetko dáva a nič si nemusia zaslúžiť. Ich postoj je jasný, nepotrebujeme, aby sa dieťa učilo, potrebujeme dieťa na sociálne dávky. Mnohí z nich na to intelektuálne aj majú, ale nechcú, a chodia do školy len pre to, lebo majú takmer zadarmo obedy a iné benefity. Ak sa niektorí aj dopracujú do vyšších ročníkov, rodičia nesúhlasia s pokračovaním štúdia, pretože by prišli o výhody… Sú to prevažne ( 99?%) žiaci z marginalizovaných komunít, bez motivácie, bez záujmu, bez ambícií.

Renáta Chamillová, Nová Ľubovňa: – K tejto otázke neviem zaujať stanovisko, nakoľko nemám dostatok relevantných informácií. Možno však pripustiť, že rodinné prostredie je významným faktorom ovplyvňujúcim výsledky a správanie sa dieťaťa v škole.

Peter Höger, Levočská, St. Ľubovňa: – Z analýzy výsledkov žiakov školy môžem konštatovať, že tvrdenie pani ministerky u nás neplatí.

Rastislav Vitkovský, ZŠ Za vodou, St. Ľubovňa: – Áno, výsledky detí zo sociálne slabších rodín sú horšie, hoci aj tu zohráva významnú úlohu rodinné zázemie.

Monika Maníková, sv. CaM, St. Ľubovňa: – U nás takýchto žiakov nemáme, ale určite je to pravda! Treba však rozlišovať, z akých sociálne slabších rodín. Veď to nemusia byť len rómske deti. Podľa mňa je to u nich výrazne horšie. Týka sa to totiž okresov s veľkým pomerom rómskych detí, prípadne sú to celé rómske školy. Kto v nej niekedy učil, ten by vedel rozprávať.

Ladislav Žilecký, Jakubany: – Výsledky rómskych žiakov sú, pochopiteľne, oveľa horšie. Drvivá väčšina je zo sociálne zaostalého prostredia a do školy chodia mnohí smradľaví, nepripravení a skoro všetci nasilu, kvôli ekonomickým výhodám. My sme mali v testovanej triede tohto roku 55?% takýchto žiakov. Ako sa môžeme porovnávať s inou školou na Slovensku, kde sú iba nerómski žiaci? Podotýkam, že nie som rasista, iba realista a počas 24 rokov vo funkcii riaditeľa školy som sa im snažil iba pomáhať, dôkazom čoho je aj náš úspešný obrovský vzdelávací projekt EÚ s názvom „Vzdelávanie rómskych žiakov v modernej európskej škole“. O chvíľu odchádzam do dôchodku a som k mnohým veciam v školstve a v rómskej problematike veľmi skeptický. A mnohé z nich vidím horšie, ako keď som začínal, plný vízií a optimizmu… Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 6 (13. február 2018)

コメント


bottom of page