top of page

Teroristický útok alebo ekologická havária – čo robiť?

Writer: PhDr. Eva HalamováPhDr. Eva Halamová

Updated: Jul 28, 2020


Streľby, bombové útoky, rukojemnícke drámy a samovražedné atentáty sú vo svete na dennom poriadku. Aj keď nás sa to priamo netýka, chladným to nenechá nikoho. Viete ale, čo robiť v prípade mimoriadnej situácie, ktorá môže nastať kedykoľvek aj u nás?


Bezpečnostný systém aj u nás v okrese je samozrejme pripravený reagovať na takéto situácie. Na tieto prípady je nastavený systém prijatia prvotnej informácie o ohrození cez zabezpečenie okamžitého spohotovenia a neodkladnej reakcie zásahových zložiek polície, hasičov a zdravotníckych záchranárov. Najdôležitejšie sú prvotné informácie a overenie ich relevancie napr. prostredníctvom tiesňovej linky 112 alebo cez platné tiesňové linky 150 (hasiči), 155 (zdravotnícki záchranári), 158 (polícia). „Pokiaľ by rozsah mimoriadnej udalosti presahoval možnosti týchto prvosledových jednotiek, krízový štáb okresného úradu by rozhodol o nasadení ďalších síl a prostriedkov ako napríklad požiadanie o pomoc  z iných okresov, požiadanie o pomoc jednotkami armády SR, civilnej ochrany, ale aj z iných krajín EÚ,“ ozrejmil František Paralič, vedúci odboru krízového riadenia Okresného úradu v Starej Ľubovni.

177801-top_foto1-jor23

Keďže každý možný teroristický útok alebo ekologická havária má svoje špecifické následky, v prípade ohrozenia obyvateľstva by krízový štáb prijal opatrenia na vyvedenie a vyvezenie obyvateľov z ohrozených priestorov. Najmä pri teroristických útokoch, ktoré nie je možné predvídať sú veľmi dôležité prvé informácie, ich správne vyhodnotenie a poskytnutie pokynov ohrozeným osobám a záchranným zložkám na okamžité opustenie ohrozených priestorov. „Pri teroristických útokoch a ekologických haváriách je najúčinnejší spôsob ochrany vyvedenie a evakuácia osôb mimo ohrozený priestor. Ukrytie  v týchto prípadoch by naopak mohlo spôsobiť sekundárne ohrozenie osôb nachádzajúcich sa v týchto priestoroch, a preto ho ako ochranu osôb v drvivej väčšine nie je možné použiť,“ upozornil F. Paralič.


Ako je to v školách?


Mimoriadnu pozornosť je  potrebné venovať najzraniteľnejším skupinám osôb a to deťom.  Preto organizácia evakuácie v školských  a predškolských zariadeniach a jej pravidelné precvičovanie má svoje nezastupiteľné miesto. „Nie všetky školy a školské zariadenia však venujú problematike ochrany pri krízových situáciách patričnú pozornosť. Aj preto sme v posledných rokoch zorganizovali cvičenia v SOŠ na Jarmočnej ulici, ZŠ s MŠ sv. Cyrila a Metoda, Cirkevnom gymnáziu sv. Mikuláša a Gymnáziu Terézie Vansovej,“ objasnil vedúci odd. z tunajšieho Okresného úradu. Medzi deti sa snažia dostať aj základné informácie o ochrane v krízových situáciách a linke tiesňového volania 112 každoročným organizovaním súťaže mladých záchranárov CO a výtvarnej súťaže so zameraním na pomoc v núdzi a tiesňovú linku. „Podstatný problém vidíme v tom, že učebné osnovy škôl a predškolských zariadení sa problematike ochrany a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach venujú len okrajovo. Výsledkom toho sú veľmi slabé vedomosti detí a z toho vyplývajúca neuspokojivá schopnosť detí konať v núdzi,“ dodal F. Paralič.

madrid

Riešia krízové situácie


Okresný úrad v rámci ochrany zdravia, života a majetku občanov riešil aj vlani krízové situácie. „V januári 2016 sme riešili mimoriadnu situáciu vyhlásenú v obci Lomnička v súvislosti s požiarom rodinného domu, kde bolo zabezpečené núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie potravinami a šatstvom pre 37 bezprístrešných osôb. Bola to najtragickejšia mimoriadna udalosť za posledné roky, keďže došlo k úmrtiu troch osôb,“ doplnil vedúci odboru civilnej ochrany a krízového riadenia. V auguste a septembri riešil krízový štáb následky poškodenia a pretrhnutia vodovodného potrubia v obci Kolačkov, kde bolo potrebné zabezpečiť núdzové zásobovanie pitnou vodou pre cca 800 obyvateľov a opravu vodovodu. V súčasnosti, po odvolaní  III. stupňa povodňovej aktivity v Podolínci a v obcí Sulín nie je ešte zažehnané nebezpečenstvo ľadovej povodne na rieke Poprad a súbežne sú tiež prijímané opatrenia v súvislosti s možným výskytom nákazy vtáčej chrípky. Foto: internet


Fakty: Hlavný orgán krízového riadenia Hlavným orgánom krízového riadenia v okrese je okresný úrad, ktorý na riešenie krízových situácií vytvára bezpečnostnú radu okresu (rieši núdzový, výnimočný alebo vojnový stav a vojnu), krízový štáb a okresnú povodňovú komisiu (rieši povodne a ostatné mimoriadne udalosti ako víchrice, veterné  smršte, zosuvy pôdy, snehové kalamity, extrémne mrazy, prevádzkové havárie, požiare, epidémie a pod.). Na čele týchto útvarov je prednosta okresného úradu a ich členmi sú vedúci funkcionári polície, armády, záchranárskych zložiek a dôležitých subjektov štátnej správy, správy inžinierskych sietí a podnikateľov. Odbor krízového riadenia ako organizačná zložka okresného úradu plní úlohy pracovného orgánu a sekretariátu menovaných útvarov.


Comments


bottom of page