Krása a malebnosť Pienin očarí každého návštevníka. V tomto prekrásnom kúte prírody je pred uponáhľaným svetom ukrytá dedinka Lesnica. Neuveriteľných 43 rokov (1961- 2004) tu pôsobil kňaz František Gurecka.

Miloval tunajšiu prírodu, ale najmä ľudí s ich bolesťami i radosťami. Narodil sa pred 100 rokmi 24. júla 1924 v Zálesí v rodine roľníka. Po návrate z vojenčiny bol učiteľom vo Veľkej Lesnej, ale jeho túžbou bolo stať sa kňazom.
PREŽÍVAL VŠETKO S FARNÍKMI
Po absolvovaní teológie v Bratislave bol vysvätený 23. júna 1957. Tri kaplánske roky prežil v Spišských Vlachoch a v Levoči. V tom čase veriaci z Lesnice neúnavne chodili na Spišskú Kapitulu s prosbou o kňaza, ktorého už dva roky nemali. Voľba padla na F. Gurecku, ktorý sa v marci 1961 sťahoval z Levoče do Lesnice, kde pôsobil do júna 2004. Za viac ako štyri desiatky rokov poznal celé rodiny a deti, ktoré krstil, učil náboženstvo, pripravoval na prvé sväté prijímanie a birmovku, aj sobášil. Nosil ich v srdci, žil s nimi a stretával ich aj na okolitých poliach a lúkach, kde je vítaná každá pomoc. Aj on pomáhal, ak bolo treba zviesť seno, obilie, zemiaky a venoval sa aj svojim včelám. Staral aj o staručký kostol sv. Michala, ktorý postupne renovoval.
SRDCE MU PRIRÁSTLO K ZAMAGURIU
Lesničania si ho vážili, mali radi a prichádzali k nemu ako k otcovi. Bol to skromný, tichý, svedomitý a obetavý kňaz a človek. Keď som v roku 1997 pripravoval scenár z nášho regiónu pre televíznu reláciu Naši vzácni, nemohol tam chýbať ani F. Gurecka. Tohto kňaza a človeka s otvorenými očami a srdcom charakterizujú aj jeho slová, ktoré vtedy povedal: „Naša dedinka je schovaná a chránená pred svetom v tomto prekrásnom kúte Spiša. Je tu krásna príroda v každom ročnom období. Za roky, čo tu pôsobím, sa veľa zmenilo. Boli tu drevenice a dnes krásne murované domy. V zime bola obec často odtrhnutá od sveta pre veľký sneh. Vtedy som chodieval okolo Dunajca na saniach. Boli to romantické, ale namáhavé cesty. Polia roztrúsené po okolitých kopcoch potrebujú ochotné a pracovité ruky k ťažkej práci. Veď v tomto kraji je práca roľníka omnoho ťažšia a namáhavejšia ako inde, a preto si tu i krajec chleba viac vážia. Mám rád hory, boli vždy mojimi spoločníkmi pri práci i pri výletoch. Zvykol som si tu a dnes by sa mi už ťažko odchádzalo. Chceli ma už niekoľkokrát preložiť, ale vždy z toho zišlo. Mám rád tunajších ľudí a neraz som ich pozoroval, ako im práca ide od ruky. Nebojím sa o budúcnosť farnosti ani tunajších ľudí.“
Charizmatický kňaz spomenul aj, ako do Lesnice na odpust sv. Michala chodia veriaci z poľského mestečka Štiavnica a Lesničania na sviatok sv. Vojtecha k nim. Chodia cestou okolo Dunajca a každoročne sa to opakuje. Táto tradícia vznikla náhodne, keď sa v Štiavnici stretol s tamojším kňazom, s ktorým sa niekoľkokrát aj navštívili a v roku 1990 ho nečakane pozval aj s veriacimi na odpust. Bolo treba chytro vybaviť povolenie na oboch stranách hranice, ale podarilo sa to.
V.d.p. František Gurecka zomrel v Lesnici 3. februára 2006 vo veku 82 rokov. Od čias, kedy pôsobil v Lesnici, sa veľa zmenilo. Pieniny však ostali rovnako krásne ako i spomienka a vďačnosť tunajších ľudí za vzácneho kňaza, ktorého si pred rokmi vyprosili, ktorý tu s nimi žil a ostal v ich srdciach.
Jeho dlhé pôsobenie v obci je naozaj výnimočné, nateraz dlhšie ako František Gurecka pôsobil vo farnosti Bijacovce iba Ján Vencko, známy cirkevný historik (1905 - 1952), a to 47 rokov.
Ľubomír Ogurčák, foto: archív

Tichý robotník v Pánovej vinici
Keď spomíname na osobnosť nášho pána farára, v živej pamäti máme jeho láskavosť, ktorá bola neustále vyjadrovaná ozajstným záujmom o človeka, či už bol mladý alebo starší, či sa práve vracal z ťažkej práce z poľa, alebo šiel vyobliekaný do chrámu. Duchovný otec František počas svojej pastoračnej činnosti v Lesnici urobil veľmi veľa, a to tak po materiálnej, ako aj duchovnej stránke.
Keď svoju dušu odovzdal Stvoriteľovi v nočných hodinách 3. februára 2006, celá dedina sa zahalila do veľkého smútku. Práve tu bolo obzvlášť cítiť, že bol otec všetkých. S jeho telesnými pozostatkami sa prichádzali rozlúčiť všetci - deti, mladí i dospelí. Iste, je mnoho vlastností, ktoré vystihujú život a službu tohto kňaza, ale ak by sme mali jedným výrazom pomenovať jeho život a činnosť, bolo by to slovo OBETA. Nikdy nikomu nepovedal nie, za akýchkoľvek okolností bol nasadený do služby Božiemu ľudu. Často prechádzal okolo rieky Dunajec, mnohokrát aj na saniach počas mrazivých dní, pomáhať vysluhovať sviatosť zmierenia, nielen v blízkom, ale aj širokom okolí. Vyučoval náboženstvo deti a mládež, venoval sa deťom počas popoludňajších hodín na farskom dvore, a to všetko konal s úsmevom a pokojnou tvárou, pretože si plne uvedomoval, že v nasmerovaní tejto generácie zohráva veľmi dôležitú úlohu.
Výber z článku Petra Kalisa, kaplána v Oravskej Pohorelej
Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č 27, 17. júl 2024
Comments