Je vyučeným kaderníkom a tomuto povolaniu sa venuje v Starej Ľubovni už trinásť rokov. Najradšej robí spoločenské účesy, práve kvôli nim sa rozhodol venovať sa tejto profesii.
Nezvyčajná voľba Už na základnej škole rád vytváral kreatívne diela. Svojej sestre vymýšľal účesy a z času na čas ich aj zrealizoval. Pri výbere strednej školy sa rozhodoval podľa toho, čo ho bavilo. Voľba padla na odbor kaderníctva. „Musel som trošku nabrať odvahu, aby som sa na to dal. Nebolo bežné, aby sa chalan išiel učiť za kaderníka. Rozhodol som sa až na poslednú chvíľu a v škole som to pre istotu nepovedal. Rodičia neboli proti, ani ma neodhovárali. Dokonca sa moja mama opýtala majsteriek, či berú do odboru aj chalanov. Odpoveď bola kladná, ale to, že chlapca ešte nikdy v tomto odbore nemali, nepovedali. Takže som sa stal vlastne prvým, kto tu študoval za kaderníka. Možno keby začali rozoberať, že sa za kaderníčky vyučili zatiaľ len dievčatá, tak by som sa na to nikdy nedal,“ spomína na svoje rozhodnutie Stanko (ako ho všetci familiárne volajú). Už počas strednej školy chodil strihať a farbiť zákazníkov po domoch. Cez prázdniny si vybavoval brigády v kaderníctvach. Aj týmito krokmi sa dopracoval k tomu, že hneď na druhý deň po ukončení školy nastúpil do novej práce. Takže sa ani nestihol zapísať na úrad práce, čo sa máloktorému absolventovi podarí.
Nenechať sa odradiť Tým, ktorí o tomto povolaní uvažujú, by odkázal, aby sa nenechali odradiť hneď na začiatku. „Prvá zlá skúsenosť alebo nespokojná zákazníčka, nemôže byť koncom kariéry. Na chybách som sa veľa naučil a posunuli ma ďalej. Ak raz urobíš niečo zlé, druhýkrát to už spravíš určite inak,“ prezradil mladý kaderník a i to, že účes sa dá stále zachrániť. Na povolaní kaderníka sa mu najviac páči, že to nie je stereotypná práca. Dennodenne stretáva nových ľudí, tvorí, vymýšľa čosi nové. Na druhej strane uznáva, že práca s ľuďmi je niekedy náročná a večer príde domov fakt vyšťavený, ako sa hovorí s „veľkou hlavou“. „Táto práca tiež vyžaduje flexibilitu a ak si chce človek zarobiť, musí obetovať veľa času. Nestačí mať len osemhodinovú pracovnú dobu. Ak by som sa mal rozhodnúť znovu, vybral by som si túto prácu opäť. Alebo by som určite ostal pri niečom tvorivom,“ zauvažoval Stanko, ktorý kedysi rozmýšľal o práci fotografa. Neodradili ho ani pracovné soboty. Nahradil si ich pondelkom, kedy na rozdiel od väčšiny pracujúcich oddychuje.
Na krátko – UŽ NESTAČÍ Pri práci má rád zlatý stred. „Je dobré, ak zákazník povie aspoň to, čo sa mu nepáči. Trebárs pri účesoch, nevie povedať čo chce, ale vie, čo nechce. A práve toto mi vyhovuje, pretože sa môžem realizovať, ale mám aj nejaké limity,“ povedal šikovný kaderník, ktorý sa za tie roky naučil rozpoznať typ človeka. Štýl účesu volí aj podľa toho, či je zákazník introvert alebo extrovert. Zmena však nastala u mužov. „Donedávna neboli na seba takí nároční. Povedali mi len „na krátko“, a to bolo všetko. Ale doba sa zmenila a už aj muži si vedia povedať, ako chcú mať upravené vlasy alebo bradu. Niekedy dokonca presne podľa obrázka,“ opísal Stanko, ktorý sa občas musí popasovať aj s ťažko uskutočniteľnými požiadavkami. Napr. vlasy roky farbené čiernou farbou sa nedajú zo dňa na deň prefarbiť na blond. Vyžaduje si to proces, ktorý trvá niekedy aj polrok. Spomenul si aj na svadobný účes, keď doň vkladal čierne ozdoby, pretože nevesta si namiesto bielej zvolila čiernu farbu šiat.
foto: Mária Badačová
Viac sa dozviete v ĽN č. 27, ktoré bude v predaji do 5. augusta.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Vzhľadom k tomu, že publikovanie celých článkov negatívne ovplyvňuje predajnosť Ľubovnianskych novín, od septembra 2018 uverejňujeme na www.lms.sk, okrem plných článkov z predchádzajúceho čísla aj skrátené materiály, upútavky a fotogalérie z reportážnych výjazdov. Čerstvé informácie nájdete vždy v aktuálnom čísle ĽN.
Comments