Dnes, v digitálnej ére jednotiek a núl, sa dá naozaj iba ťažko predstaviť, že pred pár desiatkami rokov existovala doba, keď do rodinných albumov pribudlo maximálne sto fotografií ročne. A hoci si ich majitelia strážia ako oko v hlave, často sú obalené len minimom informácií. Nuž, a to bol vlastne jeden z dôvodov, prečo sme sa niektoré z vašich čiernobielych skvostov rozhodli uverejniť.
Prvá snímka vás, vďaka Kataríne Tajbošovej, vráti do roku 1920. Pamätníci i čitatelia knihy Objavené v ľubovnianskom archíve vedia, že v tom čase na „bitúnku“ stálo futbalové ihrisko. A práve na ňom, ako šiesteho hráča v rade (zľava) nájdete deda majiteľky snímky Karola Damiča.
V zošívaných dresoch alá Slávia Praha zas o 16 rokov neskôr zapózovala táto zostava, o ktorej vieme dokonca ešte menej. Presnejšie len to, že ju vo svojom archíve našiel Jozef Novák.
Posledná športová perla, ktorú vám dnes predstavíme, pochádza z povojnovej Starej Ľubovne (1948) a do redakcie nám ju doniesla Zlata Konrádyová. Ide o jednu z najstarších pamiatok na jej otca (dolný rad, druhý zľava), ktorý doslova žil futbalom. Starší fanúšikovia si ho pritom budú pamätať nielen zo zeleného trávnika. Po skončení aktívnej činnosti totiž istý čas predával lístky na ligové zápasy. Pavol Česák sa však na tejto unikátnej, nikdy nepublikovanej snímke, predstavuje ešte ako 18-ročný chalan, člen staroľubovnianskeho dorasteneckého družstva.
Mimochodom, pokiaľ o niektorej fotografii viete niečo viac, píšte. Vaše postrehy budú určite cenné nielen pre nás, ale i majiteľov týchto „zamrznutých“ okamihov v čase.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 30 (21. augusta 2018)
Commentaires