Oživiť ľudové remeslá, folklór, zvyky a tradície obcí a ukázať tak mladej generácii bohatstvo našich predkov, malo za cieľ podujatie, ktoré sa v starobylom, v minulosti najmenšom kráľovskom meste Uhorska – Hniezdnom, konalo už po šiesty raz. Ako niť sa ním pritom tiahla súťaž, pre ktorú je charakteristické uspokojenie ducha i brucha. Predstavitelia ôsmich obcí a jedného mesta mali totiž za úlohu predstaviť nielen svoj folklór či ukázať niektoré z remesiel, ale tiež uvariť guľáš.
Recept naň, samozrejme, neprezradil nik. Ani „tajné“ prísady. Pravdou však bolo, že každý jeden chutil inak a šiel na dračku. „Náš guľáš mal veľký úspech. Za tri hodiny sa predalo viac než 200 porcií a ešte ho dovárame,“ netajila radosť Anna Gernátová z čirčianskeho stánku, kde okrem tejto hustej, výdatnej polievky ponúkali i špeciality – gruľanik, jabčanik a bio-potraviny. „Ľudia tak boli veľmi spokojní – aj s výzdobou, máme tu napríklad vyrezávané obrazy, aj s guľášom,“ dodala žena, ktorú v Čirči volajú Babka Haňa.
Tento víťazný guľáš bol skvelý aj preto, že (ako prezradil starosta) naň použili domácu čirčiansku vodu. Samozrejme, svoje zohralo i kuchárske umenie A. Gernátovej (s varechou).
PRAVÉ DOMÁCE Chuťové poháriky však mohli návštevníci uspokojiť nielen pri stánkoch obcí, ale tiež na Tradičných trhoch. Ich prvoradým zámerom bolo spropagovať a podporiť regionálnych výrobcov potravinárskych špecialít. Na pultoch sa objavil tak med, šípkový lekvár či minerálne vody a ako špecialita produkty z ošípaných, mäso ktorých labužníci vyhľadávajú pre jeho šťavnatosť. „Prezentujeme domáce výrobky z mangalíc, ktoré chová svokor vo voľnej prírode. Ľuďom najviac chutí jaternica, tlačenka a snehobiela, chuťovo výrazná bravčová masť,“ zaznelo z úst mladého muža, ktorý kraľoval v stánku novoľubovnianskeho Gorastu. Z viac než desiatky fa(i)rmičiek, ktoré sa rozhodli prezentovať svoje výrobky, však v Nestville Parku nechýbali ani pekárne Bochník a Goraľ, popradský FarmVille či, pod značkou Bača Paľo, domáce Agro-Hniezdne. A tiež TIS – Farma Toporec, ktorá v mini mliekarni vyrába nepasterizované syry i bryndzu len z ovčieho mlieka. A podľa tradičnej receptúry. „Na výber máme čistý a ochutený syr, najviac ide ten s medvedím cesnakom,“ prezradil najväčší ťahák ponuky Ivan Helemik. Ale späť na pódium. Práve tam sa totiž rozhodlo o tom, ktorej z obcí pripadne titul Nositeľka tradícií. Do úvahy sa bralo predstavenie obce, prezentácia remesla či folklóru a, samozrejme, guľáš. Hlasovanie divákov určilo, že tretí najvyšší počet získala Kamienka, druhé miesto patrilo Jarabine a víťazom sa stal… Čirč. Mimochodom, všetky spomínané obce získali, okrem prestíže, aj finančné prostriedky na výstavbu, prípadne obnovu detského ihriska.
ŠTVORNOHÉ TRAKTORY Nedeľa 6. mája však v Hniezdnom nepatrila len kultúre a gastronómii, ale aj koňom. Súčasťou Slávnosti jari boli totiž furmanské preteky, ktoré divákom priblížili krásu i náročnosť tohto kedysi rozšíreného osobitného zamestnania. „Dnes sa kone, hoci v nižšom počte, na ťažbu stále využívajú. Hlavne v strmých, neprístupných terénoch,“ odmietol domnienku, že Norikov či Belgikov chovajú furmani už len na súťaže, Ján Čopjak z Jakubian. Ako dodal, hoci sa v posledných rokoch začína v lese čoraz viac presadzovať technika, chladnokrvníky sú na Slovensku ešte vždy rentabilné. V poslednej dobe však ich využitie, podľa neho, ustupuje do úzadia. „Lebo viete, okolo koní je robota. To neodstavíte ako traktor a koniec. Preto sa tomu venuje už len málo ľudí,“ vysvetlil dôvod J. Čopjak. S čím všetkým sa musia v hore popasovať, ukázalo v Hniezdnom 13 mužov. Tí sa divákom predstavili v rýchlostnej disciplíne, pri práci s drevom a, samozrejme, kráľovskej „silovke“, ktorá dala ťažným koňom poriadne zabrať. Na štyridsiatich metroch musel totiž záprah v záverečnom úseku potiahnuť tri, neskôr až 4 metráky dreva. „V nej sa ukáže, ktorý na to má a ktorý nie. Väčšinou si už ale furmani kupujú pekné a mocné kone, i keď za nich musia zaplatiť aj 3000 – 3500 eur,“ dodal J. Čopjak.
V súťaži, ktorú zastrešila Asociácia furmanov Slovenska, si s nástrahami disciplín najlepšie poradil Krupinčan Ján Francisty, ml. Radoslav Zima z Kamienky obsadil šiestu, domáci Peter Pardus (na fotografii) štvrtú a ďalší Kamienčan – Michal Raškevič, vďaka víťazstvu v silovke, tretiu priečku.
Mimochodom, štvornohé traktory sa, spolu s krásou krojov, spevu či tanečnými kreáciami a, samozrejme, Tradičným trhom, podpísali pod to, že bránu Nestville parku prekročili tisícky návštevníkov. Riaditeľ usporiadateľskej neziskovky mal preto, ešte pred zlatým klincom – koncertom Hrdzy, úsmev na tvári. „Prišlo naozaj množstvo ľudí nielen z nášho okresu, ale i Kežmarku či Popradu, videl som tu autá z Liptovského Mikuláša, Košíc.,… som spokojný,“ netajil pocity riaditeľ Obnovy kultúrnych tradícii (OKT) Marcel Kandrik, ktorý podotkol, že podujatie bolo istou symbolikou vo vzťahu k jari. Pretože, ako predznamenáva prebúdzanie prírody, tak by v OKT chceli prebúdzať tradície a spomínať na kultúru našich predkov, „na čo dnes, možno aj v dôsledku uponáhľanej, modernej doby, zabúdame. A naša bohatá, tradičná a prirodzená kultúra sa nám akoby vzďaľovala…“
Článok bol publikovaný v ĽN č.20 (22. máj 2018)
コメント