Ako dieťa veľa času trávila zo svojou babkou a tá ju priviedla k ručným prácam. Naučila ju vyšívať, štrikovať, háčkovať a šili spolu oblečenie pre bábiky. Pôvodne krajčírkou byť nechcela, no maturitu má z odevníctva. Po skončení školy nastúpila do podniku s pasovou výrobou. Bola to pre ňu nočná mora a na krajčírstvo zanevrela. Cestu k šijaciemu stroju si po pár rokoch našla opäť.
Najlepšie životné rozhodnutie Už ako dieťa skúšala vymýšľať rôzne šaty a doplnky. „Doma nebolo peňazí nazvyš a ako mladé dievča som sa chcela parádiť a už počas školy som si šila oblečenie. Mojím prvým výrobkom bolo tričko s veľkým výstrihom na chrbte,“ prezradila začiatky svojej tvorby Renáta Kseňáková. Vedela, že tričko má po technickej stránke chyby, no pre ňu bolo dokonalé. Neskôr si začala šiť sukne a nohavice. Peniaze na látky si našetrila z brigád. Po ukončení jednotvárnej práce v podniku sa vydala a nasledovala materská dovolenka. Po tom pracovala chvíľu v „sekáči“ a vtedy sa opäť vrátila k šitiu. „Cez deň som pracovala v predajni a doma som opravovala veci kamarátkam. Najskôr to bolo iba skracovanie nohavíc, zašívanie zipsov a iné bežné úpravy. Neskôr prišli ponuky ušiť sukňu, nohavice či kostým. Bola som ako z filmu Jednoducho Mária, šila som v malej izbičke. Viac času som presedela pri stroji ako pri mojich chlapcoch. Šomrali, že som prišla z práce a hneď som sa púšťala do ďalšej,“ zaspomínala si R. Kseňáková. Roboty bolo čoraz viac a jej kamarátka Gabika ju nahovárala na podnikanie. „Zo začiatku som o tom nechcela ani počuť. Necítila som sa na to a nevedela si predstaviť, že budem mať nejakých zákazníkov. No teraz môžem povedať, že to bolo moje najlepšie rozhodnutie.“
Utkané z jahodovej peny Podnikať začala pred 15-timi rokmi. Cez jednoduché nohavice, sukne a blúzky sa dostala až k šitiu nielen veľkých spoločenských rób, ale aj svadobných šiat. Počas leta sú jej zákazníčkami najmä nevesty a svadobné mamy, neskôr stužkárky. Pomedzi to sa šijú aj kroje. „Stále robíme aj bežné úpravy. Dokonca sme šili aj plášte do dažďa,“ povedala nadaná krajčírka, ktorá pracuje aj s manželom. Je chemik, no popri nej sa naučil šiť. Venuje sa šitiu záclon a na požiadanie ich aj montuje. Napriek tomu, že sortiment v obchodoch je oveľa širší ako kedysi, krajčírske remeslo je aktuálne veľmi vyhľadávané. „Chodia za mnou nevesty, ktoré chcú jedinečné šaty alebo si kvôli svojej postave nemôžu nájsť tie pravé. Zákazníčky prídu väčšinou s konkrétnou predstavou o šatách, ukážu mi fotku. Dohodneme si materiál, ktorý buď pozháňam ja, alebo zákazníčka. Keď ho už máme, meriame a šijeme,“ opisuje zväčša rovnaký postup R. Kseňáková a nevie určiť, koľko strávi pri výrobe jedných šiat, keďže ich tvorí niekoľko naraz. Ideálne je, keď vie o objednávke pol roka alebo rok dopredu. „Je to preto, aby som si vedela zosúladiť objednávky a mala som na nich dostatok času. Pri jedných svadobných šatách strávim asi dva mesiace. V poslednom čase musím niektoré vopred odmietnuť, lebo ich neviem vtesnať do harmonogramu. Niekedy sa mi stáva, že musím robiť nepretržite a prácu si beriem domov,“ hovorí R. Kseňáková, ktorá na šatách najradšej dotvára posledné detaily. „Keď pozriete na výsledný produkt, vyzerá to jednoducho, ale za každými šatami je kopec driny. Už len zháňanie látky podľa predstáv zákazníčky je na Slovensku problém. Vtedy sa snažím hľadať kompromisy. Buď nájdeme iný vhodný materiál, alebo látku zháňam aj v okolitých štátoch,“ priblížila R. Kseňáková, podľa ktorej je momentálne v kurze krajka, šifón a flitre. Z farieb je to ružová, červená a teraz na jeseň oranžová.
Splnený sen Snom R. Kseňákovej bolo stretnúť známu módnu návrhárku Lýdiu Eckhardt. Pri skúške šiat to raz spomenula svojej klientke a kamarátke Zuzke. „Prešlo pár mesiacov, zazvonil mi telefón a na druhej strane sa ozvala pani Lýdia. Nemohla som tomu uveriť. Pozvala ma na svoju módnu prehliadku pri príležitosti 20. výročia je tvorby. Darovala mi dve vstupenky pre mňa a manžela,“ opísala svoj najkrajší zážitok. Svoju prácu miluje a snaží sa ju robiť najlepšie. „Každý kúsok je unikátny, pretože je ručne ušitý a rovnaký už nevznikne. Ženy, ktoré prídu zo zahraničia, si to uvedomujú a vedia to oceniť. U nás to ešte asi bude chvíľu trvať,“ uviedla krajčírka, ktorá má zákazníčky nielen z okolia, ale aj z Prešova či Bratislavy. Jej modely dokonca cestujú až do Luxemburska. „Svoju prácu beriem ako poslanie a vďaka nej sa cítim potrebná a užitočná. Chcem ju aj naďalej robiť s radosťou a pokorou, pretože tak to cítim. V každom výrobku je kúsok zo mňa.“
Commenti