Téma psychologického poradenstva medzi mladými rezonuje. Nárast iniciatívy zo strany dospievajúcich riešiť problémy prostredníctvom sedení zaznamenala i skúsená psychologička Miroslava Paraličová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Starej Ľubovni. Približuje situáciu v našom meste, ale aj to, ako na svoju prácu nazerá v súvislosti s dianím vo svete.
IMPULZ PRÍCHODU
„Konkrétne témy, s ktorými za nami mladí ľudia do centra prichádzajú, sú rôzne. To, čo ich spája, je ich nespokojnosť so svojím životom, pocit, že niečo nezvládajú, že je niečo v ich živote príliš ťažké alebo že sú nespokojní sami so sebou,“ uvádza M. Paraličová a jedným dychom dodáva, že často ide práve o elementárne ľudské chcenie byť vypočutý.
„Veľmi často prichádzajú s jednoduchým argumentom, že sa necítia dobre a vnímajú potrebu sa o to podeliť s niekým iným. V priebehu našej spolupráce sa snažíme nájsť dôvody a porozumieť tomu, prečo sa cítia tak, ako sa cítia, a prečo sa v niektorých situáciách správajú tak, ako sa správajú. Hľadáme ich silné stránky a zdroje, ktoré im potom pomáhajú meniť jednak mienku o sebe a aj spôsoby, ako so sebou zaobchádzajú - aby sa im darilo žiť spokojnejšie a slobodnejšie,“ vysvetľuje M. Paraličová.
TAKÁ JE DOBA?
Psychologička objasňuje, či sústavné odvolávanie sa na dobu má vôbec svoje opodstatnenie. „Aktuálne dianie v spoločnosti (pandémia, vojna na Ukrajine) ťažkosti ľudí skôr akceleruje, ako by ich priamo spôsobovalo. Sme vystavení väčšiemu tlaku, väčšej neistote, ohrozeniu, čo sa prejavuje aj v subjektívnej rovine prežívania každého z nás. Jednoducho povedané - doba len zhoršuje to, čo už beztak prežívame ako ťažké,“ M. Paraličová zdôrazňuje, že príčiny vzniku problémov u človeka sú vždy individuálne. „Rodíme sa s istou telesnou a psychickou výbavou, s istou odolnosťou zvládať problémy alebo im skôr podliehať. Okrem iného na nás významne vplýva výchova rodičov a náš zážitok primárnej rodiny, kde sa učíme, ako vnímať svoje pocity, ako sa s nimi vyrovnávať. Či je vhodné registrovať svoje potreby a ako si ich môžeme uspokojovať.“
Odborníčka podotýka, že v súčasnosti sa okrem iného veľká pozornosť venuje téme traumy. „V minulosti sa o traume hovorilo viac v súvislosti so silným, život ohrozujúcim, zážitkom (napr. nehoda, živelná katastrofa), dnes sa pod traumatickými zážitkami vnímajú aj zážitky, v ktorých sme nielen zažili niečo bolestivé a stresujúce, ale rovnako, keď sme nedostali to, čo sme potrebovali (napr. pochopenie, prijatie, bezpečie, možnosť zdieľať svoje pocity). Preto je mnohokrát za vznikom ťažkostí klienta práve takáto „neviditeľná“ trauma.“
„Aktuálne dianie v spoločnosti (pandémia, vojna na Ukrajine) ťažkosti ľudí skôr akceleruje, ako by ich priamo spôsobovalo. Sme vystavení väčšiemu tlaku, väčšej neistote, ohrozeniu, čo sa prejavuje aj v subjektívnej rovine prežívania každého z nás. Jednoducho povedané - doba len zhoršuje to, čo už beztak prežívame ako ťažké.“
OSTYCH SA VYTRÁCA
„Myslím si, že pre každého človeka je vyhľadanie pomoci psychológa výzva. Pre nikoho nie je ľahké ukazovať a otvárať svoje najbolestivejšie miesta. V procese liečenia je to však nevyhnutné. Aj preto si nesmierne vážim ľudí, ktorí sa na túto cestu sebapodpory vydajú. O to viac, keď sú to mladí, dospievajúci ľudia.“
Skúsená psychologička skrz svoju prácu vníma, že mienka verejnosti začína byť voči psychológom o čosi zhovievavejšia. Verí, že v blízkej dobe sa bude aj u nás psychologické poradenstvo rešpektovať ako štandardná forma starostlivosti o seba.
POMOC NA DOSAH
CPPPaP sa kontinuálne snaží napredovať, aby mladým, ktorí sa ocitajú v naliehavej kríze, pomohlo čo najvhodnejšie. „Formu našej práce prispôsobujeme charakteru ťažkosti klienta. Individuálne tak volíme postupy diagnostické, poradenské alebo terapeutické. Vzdelávame sa v nových metódach - v našom centre poskytujeme, napr. sandplaying terapiu, hravú a filiálnu terapiu, ktoré sa považujú za efektívne a inovatívne metódy práce s detským či dospelým klientom.“ Paraličová objasňuje, že mnoho závisí od nastavenia klienta. „Progres klienta súvisí s jeho motiváciou a pripravenosťou zmeniť sa. Ak má klient, ktorý k nám prichádza, osobný záujem o spoluprácu a neprichádza len z donútenia (napr. preto, že to chce rodič, škola), zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sa nám podarí nadviazať dobrý kontakt a poradenský alebo terapeutický vzťah, v ktorom sa môžu očakávané zmeny diať. Snažiť sa motivovať človeka, ktorý nechce spolupracovať, je náročná a väčšinou neúspešná práca (hoci sú aj výnimky). A pre nás väčšinou ide aj o stratený čas, ktorý sme mohli venovať inému klientovi.“
Najlepším výsledkom práce psychológov je vedomie toho, že sa klient cíti lepšie. Dostaví sa žiadaný efekt takmer vždy? „Posun závisí taktiež od závažnosti ťažkostí, s ktorými klient prichádza. Niektorým klientom postačuje krátke poradenstvo, s inými klientmi pracujem terapeuticky aj niekoľko rokov. A v niektorých prípadoch odporúčam i starostlivosť iného odborníka alebo špecialistu,“ upresňuje psychologička z centra CPPPaP v Starej Ľubovni.
PROFESIJNÉ ZADOSŤUČINENIE
Psychologička Miroslava Paraličová opisuje, v čom je pre ňu jej profesia naplňujúca. „Práca s mladými ľuďmi je pre mňa obohacujúca hlavne v tom, že ich môžem sprevádzať v procese spoznávania sa, byť pri tom, ako odhaľujú svoju individualitu. Ako sú niekedy svojimi novými stránkami prekvapení a očarení, aj keď im na začiatku úplne nedôverujú. A že ich môžem podporiť v tom, aby boli sami sebou - a prijali, že to, akí sú, je vlastne v poriadku,“ uzatvára.
Alexandra Chamillová
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 41 (2. november 2022)
Commentaires