web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Peter Rindoš

Pri hodnotení Ľubovnianskeho jarmoku sa hovorilo o programe a vyčlenenej sume

Mesiac po konaní tohtoročného jarmoku sa pri jeho hodnotení objavili v radoch poslancov kritické hlasy. Pri podujatí, ktoré do Starej Ľubovne prilákalo tisíce ľudí sa im nepozdával výber organizátora zabezpečujúceho hlavný pódiový program, mestom vyčlenená suma 29-tisíc eur a skloňovala sa tiež nahradená historická scénka. Radnica si za rozhodnutiami stojí.


Na októbrovom zasadnutí poslancov sa pri hodnotení Ľubovnianskeho jarmoku skloňovali výhrady k tomu, že mesto nechalo organizáciu na hlavnom pódiu externej “agentúre“. V skutočnosti nešlo o agentúru, ale o občianske združenie Kultúra so srdcom, za ktorým stojí dlhoročný organizátor podujatí nielen v Starej Ľubovni Miroslav “Čviro“ Vrábeľ. „Vo výdajovej časti sme boli príliš rozšafní. Chcem sa opýtať, prečo sme išli do systému organizovania agentúrou, keďže máme dostatok kvalitných kultúrnych pracovníkov?“ kládol otázku Peter Sokol.


Vybrali skúsenosť

Po odmlkách, kedy sa jarmok pre pandémiu dva roky nekonal vedenie mesta viackrát avizovalo, že chce pre ľudí ešte lepšiu kvalitu a atraktívnych umelcov. Mažoretky, operný spev, šou Otta Weitera, folkloristi z Nadšencov, ľudovka Stana Baláža, Hrdza, Peter Bič či Kali mali byť dostatočnou zárukou. Navyše použitá mala byť aj nadštandardná technika s rôznymi efektmi. Celý zámer mal nadväzovať aj na okrúhle 730. výročie prvej zmienky o meste. Vyčlenená suma 29 200 eur z rozpočtu, ktorý v predstihu schvaľovali poslanci tak mala zodpovedať nárokom. „Externého organizátora sme vybrali z dôvodu, že v čase plánovania jarmoku boli naši kolegovia plne vyťažení projektom Uzol. Navyše pán Vrábeľ je skúsený organizátor kultúrnych podujatí a výpomoc nám sám ponúkol,“ povedal Aleš Solár, prednosta staroľubovnianskej radnice.


Scénka alebo opera?

O inom rozmere programu hovorila na rokovaní poslancov aj Edita Oláhová. Dotkla sa aj otváracieho programu. „Mne osobne absentoval historický rozmer na úvod, s noblesou. Každý návštevník tak mohol pochopiť historické prepojenie nášho mesta a jarmočných tradícií. Celkovo som však zažila veľmi príjemné podujatie.“ Na slová o tradičnej otváracej scénke nadviazal aj kolega Rastislav Stašák. „Tiež mám výhrady ku kultúrnemu bloku, chýbala mi historická scénka. Bolo by vhodné sa k tomu vrátiť. Myslím si, že operný spev sa na pódium, pod ktorým stoja ľudia s klobásou a burčiakom, nehodí.“

Na Ľubovnianskom jarmoku už v minulosti operní speváci v rámci jeho otvorenia vystúpili, v roku 2014 to bol Martin Babjak a pred desiatimi rokmi Jaroslav Dvorský. Niektorí poslanci v programe preto problém nevideli. „Určite bude skupina ľudí, ktorí preferujú históriu, ale aj takí, ktorí preferujú operný spev. Čo ma ale najviac udivilo, že také veľké množstvo ľudí sme na jarmoku nemali,“ povedal Peter Hrebik, ktorého doplnila poslankyňa Nadežda Suchá. „Niekedy sa nedá ulahodiť každému, ľudia si to chválili a boli spokojní,“ skonštatovala.

Vedenie mesta poznamenalo, že aj v rámci otvorenia nechávalo priestor na zmeny. „Myslím si, že operní speváci boli dôstojnou náhradou, aj keď je to prirodzene vec vkusu,“ podotkol prednosta.


Miroslav Vrábeľ: Výdavky prevýšili príjmy
Priestor na vyjadrenia sme dali aj občianskemu združeniu Kultúra so srdcom. Jeho predstaviteľa Miroslava Vrábľa, ktorého v nedávnych voľbách zvolili za nového poslanca zamrzelo, že na pripomienky v predchádzajúcom zastupiteľstve reagovať nemohol. „Chcem sa poďakovať, že vedenie mesta mi dalo takúto dôveru. Pre mňa sú najlepšou odozvou reakcie spokojných ľudí.“ Ako dodal, po obmedzeniach pre pandémiu sú nároky umelcov a na použitú techniku výrazne vyššie. „Ak niekto hovorí o peniazoch, tak príjmy za jarmok sme mali od mesta nižšie, ako boli samotné výdavky na umelcov, vrátane techniky. A to sa mi ešte vďaka dobrým kontaktom s nimi podarilo výdavky okresať. Okrem toho sa mi na jarmok podarilo nájsť ďalších 4 300 eur, a to od predsedu Prešovského samosprávneho kraja a sponzorov. Bez toho by sa nám nepodarilo vytvoriť slovenský rekord, keď sme mali najviac jarmočníkov v kroji, navyše to malo aj charitatívny rozmer,“ dodal M. Vrábeľ, ktorý v občianskom združení prebral dlhoročnú činnosť po agentúre Čviro, to znamená organizovanie benefičných koncertov a pomoc zdravotne znevýhodneným deťom. 

Peter Rindoš, foto: FB Stará Ľubovňa

Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 43 (16. november 2022)