Slovenské karate sa nachádza na výslní. Príkladom je aj Stará Ľubovňa, ktorá sa môže popýšiť veľmi úspešným klubom. Tento krásny a zároveň aj edukačný šport s dlhoročnou históriou priblížil prezident Slovenského zväzu karate Daniel Líška.
Šport je pre mladých ľudí veľmi dôležitý. Ako vplýva karate na život športovca?
– V každej etape vývoja mladých ľudí je to iné, a práve preto pracujeme s deťmi už od piatich, resp. šiestich rokov. Je dobré, keď ovládajú základné návyky disciplíny alebo ak majú úctu k starším už odmala. Tým, že chodia do prostredia karate, sa to všetko naučia. Popri ich športovom a výkonnostnom raste sa na nich súčasne nalepia aj tieto atribúty, ktoré karate športovcom ponúka.
V súčasnosti je šport veľmi nákladnou záležitosťou, ale karate asi nie je tento prípad…
– Máme výhodu, že nám stačí telocvičňa a tréner. Jeden cvičiteľ vie urobiť tréning pre 20, 30 či 40 detí a postupne si to zorganizovať. Je to ekonomicky nenáročné aj pre rodičov. Na základe toho organizujeme rôzne projekty, kedy chodíme s trénermi do škôl a snažíme sa bezprostredne vyplniť voľný čas žiakov po škole. Deti sa môžu venovať športu a pritom to veľa nestojí.
V Starej Ľubovni počet karatistov narastá, aké to je v iných mestách?
– Všade je to rovnako. Záujem o karate na Slovensku stúpa. Musím však priznať, že Bratislava je na tom podľa mňa slabo v porovnaní s rozvojom v iných mestách. Na druhej strane, žijú tam mestské deti, ale také naozaj mestské… (smiech). Z hľadiska karate je to tam náročné, pretože možností a príležitostí majú Bratislavčania veľmi veľa.
Čo by ste odkázali rodičom, ktorí váhajú, či prihlásiť svoje dieťa na karate?
– Nech sa prídu pozrieť na turnaje, akým bol aj napríklad Slovenský pohár v Starej Ľubovni. Nech si to ich ratolesti vyskúšajú a navštívia telocvičňu. Karate je úžasný šport, ktorý je nenáročný, a pritom poskytne deťom aj kolektívne vyžitie a v konečnom dôsledku vznikajú aj rodičovské kolektívy.
Aké meno vám ako prvé napadne, keď sa spomenie ľubovniansky ŠKM?
– Jednoznačne musím povedať, že Fero Vorobeľ, lebo už roky spolupracujeme a pôsobí vo zväze. Založil tu jeden vynikajúci klub a treba mu za to len poďakovať.
Text a foto: Patrik Liščinský
Článok bol publikovaný v ĽN č. 27 (11. júla)
Comments