top of page
  • Writer's pictureMgr. Helena Musalová

Poslanci pri úvahách o mestských ZŠ otvorili Pandorinu skrinku

Updated: Jul 9, 2020


poslanci-DSC_0162

Aj keď sa o potenciálnej zmene zriaďovateľa ZŠ Za vodou v Starej Ľubovni hovorí dlho, do programu mestského zastupiteľstva (MsZ) sa dostala prvýkrát. Predchádzalo tomu vystúpenia občanov na mestskej schôdzi 21. septembra, kedy sa dvaja členovia za radu rodičov a radu školy dopytovali, prečo sa o zmene nerokuje a vyjadrili obavy i neistoty o budúcnosť školy na sídlisku Východ.


Volení zástupcovia občanov už vtedy naznačili, že ide o veľmi vážny krok a chcú viac dôležitých informácií v širšom kontexte. A tak sa uplynulý týždeň 9. novembra dostala na stôl MsZ aj táto téma, zásadný posun v nej však nenastal.


Tisícka žiakov dole Pri analýze základného školstva v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta totiž poslanci narazili na viac problémov. Ukázalo sa, že celkovo základné mestské školy strácajú žiakov a čísla v horizonte dekády rokov vyznievali priam alarmujúco.  „Počty žiakov základných škôl v meste klesli v priebehu 15-tich rokov o viac ako tisícku, je to presne mínus 1164 žiakov pre mesto,“ poukázal na tabuľky Ľuboš Tomko. Tie hovorili jasnou rečou, kým v roku 2002 mala Stará Ľubovňa okolo 2500 žiakov ZŠ, v roku 2017 už len niečo cez 1400. V horizonte niekoľkých rokov tak niektoré školy stratili aj viac ako dve stovky žiakov. Pozitívom akurát je, že v ostatných 4 – 5 rokoch sa počty na jednotlivých školách zastabilizovali a nezaznamenávajú dramatický pokles a v Podsadku dokonca stúpajú. Tiež to, že počty detí narodených a prihlásených na pobyt v Starej Ľubovni sa držia v rovnakých intenciách. A to v priemere 200 detí ročne (za ostatných 20 rokov ich bolo najviac v roku 1997, a to 266 a najmenej v roku 2011 – 174). Podstatne horšie už vyzeral pohľad na tabuľku počtu žiakov v jednotlivých triedach jednotlivých škôl v meste. Kým totiž školský zákon stanovuje najnižší počet žiakov v triedach, sú aj na hrane a v niektorých školách majú dokonca udelenú výnimku. „Tak máme, napríklad v 9-tej triede len 12 žiakov, ale nielen u končiacich ročníkov, v šiestom ich je 14 a máme triedy, kde je 16 alebo 17 školákov. Takže vidno, že máme kapacitné rezervy,“ poznamenal primátor.


Opäť sa skloňuje slovo racionalizácia Tieto fakty sa nepočúvali dobre ani poslancom a viac ako na zmenu zriaďovateľa sa v diskusiách zamerali na to, že základné mestské školstvo je dlhodobo neudržateľné. Zvlášť preto, že do viacerých škôl treba investovať veľké peniaze. „Skôr či neskôr budeme mať problém,“ zaznievalo vo viacerých príspevkoch poslancov a padlo aj obávané spojenie – racionalizácia školstva. Tá sa naposledy búrlivo riešila v školskom roku 2005/06, kedy „padla“ ZŠ na Štúrovej ulici a jej miesto postupne nahradilo cirkevné školstvo, ktoré má dnes takmer tri stovky žiakov. Po vyše desiatich rokoch tak zazneli opäť obavy o udržateľnosť všetkých mestských škôl, hovorilo sa okrajovo aj o ich zlučovaní i premiestnení Centra voľného času či ZUŠ-ky do budov po niektorej uvoľnenej. To ale veľmi opatrne a iba v náznakoch. Jasne poslanci hovorili iba to – že vec je VÁŽNA! A otázku zmeny zriaďovateľa odsunuli na 31. január 2018, kedy by mali po dlhších a vážnejších diskusiách dostať na stôl nový materiál so širšou koncepciou riešenia školstva v meste. Zástupcovia ZŠ Za vodou tak odchádzali zo zasadnutia sklamaní. To, že sú dlhodobo traumatizovaní neistotou a chceli by už, aby sa rozhodlo o ich osude, naznačili aj viacerí poslanci. Väčšina ale jasne deklarovala, že vec je príliš problematická a rozhodnutie môže mať dopad na všetky školy a na viac rokov.


Otáznikov veľa, odpovedí málo Či teda nemecký prevádzkovateľ udá iný smer jednej školy v Starej Ľubovni na 15 rokov, kedy by dostal školu do dlhodobého prenájmu a či sa udeje nejaká zásadná zmena v mestskom základnom školstve, na to si treba počkať minimálne do začiatku budúceho roku. Na mnohé otázky ale zrejme nik neodpovie, odpovede totiž prinesie až čas. Je tu totiž viac faktorov, ktoré vplývajú na základné školy a o ktorých sa hovorí aj v rámci republiky, ako je  odliv žiakov ZŠ na osemročné gymnáziá, a teda úvahy o ich regulácii a podobne. Faktom dnes je, že aj ZŠ Za vodou potrebuje mestské investície, treba tu vymeniť okná v bloku A, kotlov (má aj staré, zastarané 22-ročné typy), zateká strecha nad telocvičňou, treba rekonštrukciu rovnej strechy v bloku A nad triedami a jej zmenu na sedlovú, zatepliť objekt a vymaľovať fasádu… Ďalšími faktmi je to, že rada rodičov i rada školy a vedenie so zmenou súhlasia a vyjadrili to v písomnom stanovisku. A tiež to, že Deutsch-Slowakische Akademien (DSA) ako najväčší súkromný zriaďovateľ na Slovensku spravuje od 1. septembra tohto roku už 9 materských, základných a stredných škôl. A viaceré na svojich webových portáloch priznávajú spokojnosť, zastabilizovanie počtu žiakov i rozvoj. Či ale aj to presvedčí poslancov, nateraz vôbec nie je isté a možno sa prioritne budú zaoberať riešením základného školstva v meste v globále. Napokon nemecký prevádzkovateľ DSA nedáva mestu žiadne termíny a podľa jeho hovorcu Slavomíra Maličkaya, je pripravený pokračovať v ďalších rokovaniach.


Foto: Mário Veverka


Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 41 (14. november 2017)


Comments


bottom of page