Viac než dvadsaťbodový rokovací maratón čakal vo štvrtok na poslancov MsZ. Hoci pred nimi stáli mnohé dôležité rozhodnutia, verejnosťou najostrejšie sledované bolo nepochybne to, ktoré malo pod zimný štadión napísať definitívne áno alebo nie.
Hoci ponúk v prípade jeho dostavby bolo v ostatných rokoch viacero, asi najrealistickejšie pôsobila tá, s ktorou vlani prišla prešovská spol. KEN-EX. Aj keď vtedy volených zástupcov ľudu príliš neoslovila, jej upravená podoba ich už zaujala viac. „Spolu s mestom sme hľadali spoločné riešenie, aby boli podmienky, ktoré sme predložili pred rokom, pre vás výhodnejšie. Preto sme prišli s návrhom, že celková dotácia bude podstatne nižšia, síce bez ľadohodín, na druhej strane by ale bola, v rámci nej, poskytovaná pre potreby škôl a školských zariadení od 8.00 do 13.00 h 50-percentná zľava,“ definoval rozdiel medzi ponukami konateľ spoločnosti Ján Kentoš. Pre zopakovanie, tá pôvodná hovorila o tom, že po skolaudovaní by si samospráva 15 rokov objednávala šesť ľadohodín denne, čo by mestskú pokladnicu vyšlo zhruba na 139 tisíc € ročne. Podľa novej by dotácia predstavovala fixne 100 000 eur. Projekt súkromno-verejného partnerstva však ďalej počíta s prevodom hnuteľného a nehnuteľného majetku mesta vo výške približne 351 tis. € na potenciálneho investora, ktorý za to postaví krytú ľadovú plochu s rozmermi 26×56?m, plus hľadiskom pre 160 divákov. A bude ju prevádzkovať osem mesiacov v roku po dobu minimálne 15 r . „Okrem toho sme povinní vybudovať prístupovú cestu, ktorá by sa výhľadovo mala napájať na Vansovú ul., spolu s 50-miestnym parkoviskom. Rozpočtový plán síce ešte nie je určený, predpokladáme ale, že táto investícia neprekročí sumu 300 tisíc eur,“ doplnil ešte povinnosť mesta primátor Ľuboš Tomko.
Tak jeho, ako i volených zástupcov ľudu však oslovil aj vplyv prevádzky na metropolu Šariša. Vďaka jej výstavbe totiž vznikla, podľa J. Kentoša, komunita približne 2000 ľudí, ktorí minimálne raz do týždňa športujú a ďalšie tisícky tak robia nepravidelne.„Ako prevádzkovatelia PSK Arény sme sa zamerali na malé deti, ktorým požičiavame korčule, vlastnými autobusmi ich vozíme na klzisko, kde korčuľujú pod dozorom odborných trénerov. Záujem o to je veľký,“poznamenal konateľ spoločnosti, podľa ktorého sa tiež zaoberajú tréningmi žiakov základných a stredných škôl. Veľký úspech majú tiež letné kempy i hokejová akadémia – klub, ktorý v rámci družiny vypĺňa čas prvákom, druhákom a tretiakom.„Tým poskytujeme kompletne všetko – popoludní ich vozievame do haly, o tretej späť, kupujeme im korčule, výstroj, hokejky, dostávajú pitný režim…,“povedal J. Kentoš, ktorý sa preto, ako na záver zdôraznil, nebojí, že štadión v Starej Ľubovni bude zívať prázdnotou.
Takáto montovaná hala s oceľovou konštrukciou by mohla vyrásť u nás za 6 mesiacov.
Či sa však vôbec postaví, o tom mali rozhodnúť poslanci. A tí unisono, po zhruba polhodinovej diskusii (niektoré ich vyjadrenia pod článkom), projekt podporili. „O hokejovej aréne sme tu snívali viac než 30 rokov. Myslím si, že dnešným hlasovaním tomu poslanci definitívne dali zelenú. Teraz je na vedení mesta, aby dotiahlo všetky administratívne kroky do zdarného konca,“ uviedol neskôr Michal Šipoš, ktorý jednohlasné „áno“ považuje za obrovský posun v histórii Starej Ľubovne, čo sa týka hokeja. „Veľmi sa teda teším a všetkým, čo sa, či už podpísali na petíciu, alebo sa v tejto veci angažovali, chcem poďakovať. Lebo toto je víťazstvo ľudí, nie poslancov.“ Rovnako spokojní ako dlhoročný agitátor v prospech dostavby zimáku odchádzali z rokovacej sály aj zástupcovia občanov, ktorí v meste i obciach okresu rozbehli petičnú akciu. Za jeden mesiac sa im pritom podarilo vyzbierať 2267 podpisov. „Sme veľmi radi, že nás poslanci podporili a výstavba zimného štadióna vyzerá byť, po 30-tich rokoch, na veľmi dobrej ceste,“ nechal sa krátko po hlasovaní počuť člen petičného výboru Ján Fris. Na jeho slová nadviazal Ján Kormaník, podľa ktorého na hokejovú arénu nemusela Stará Ľubovňa čakať tak dlho. „Keby mesto využilo milión eur od vlády nie na strechu, ale spojazdnenie štadióna a potom ho postupne zakrývalo, tak už mohol u nás fachčiť.“ Mimochodom, schválenie zámeru odpredaja majetku mesta (približne 350 tis. €) ako vkladu spol. KEN-EX, s.r.o., osobitým zreteľom za 1 euro bude na úradnej tabuli zverejnené viac než 14 dní. Čím sa, ako podotkol Ľ. Tomko, zabezpečí transparentnosť: „Do termínu schvaľovania zmluvy o verejnej službe sa tak bude môcť prihlásiť ďalší potenciálny investor, ktorý nám štadión postaví za 30 či 40 tisíc eur,“ uviedol primátor, podľa slov ktorého si mesto vyžiada aj stanovisko protimonopolného úradu a osloví tiež ministerstvo školstva či NKÚ.
O zimnom štadióne sa na pôde parlamentu hovorilo takmer hodinu. Bodku za rozpravou dalo odsúhlasenie zámeru jeho dostavby.
Odznelo z poslaneckých lavíc Michal Šipoš: – Na vybudovanie toho, čo v tehelnej jame momentálne stojí, sme v novodobej histórii vynaložili 1,3 mil. €, možno aj viac. Myslím si teda, že sa na to obetovalo už veľa peňazí i energie, aby sme to zavrhli a nepokračovali v tom. Stotisíc eur ročne je síce veľa peňazí, v r. 2020 však skončí splácanie 80-tisícového úveru, ktorý si vzalo ešte predchádzajúce vedenie na asfaltovanie ciest. Mesto to teda nepoloží a v pohode to zvládne. Valent Jaržembovský: – Mne sa páčila už prvá prezentácia v júni 2017. Vtedy sme mali nejasný návrh služieb, no myslím, že sa to upravilo na prijateľnú úroveň. Pavel Jeleň: – Kým sme dostali milión od predsedu vlády, rokovali sme s pánom Bondrom i Hossom, nik nám ale nemal záujem pomôcť. No nech o tom uvažujeme z akejkoľvek strany, ten štadión tu potrebujeme. Soňa Gáborčáková: – Mňa zaujalo, ako v Prešove dokázali vytvoriť komunitu mladých ľudí so záujmom o športovanie. Podľa mňa je to obrovská príležitosť, ako dať aj deťom, ktoré nemajú bohatých rodičov, šancu. Peter Bizovský: – Po korekciách sa viem vysporiadať s naším vkladom i 15 rokmi. Ten štadión už nikto odtiaľ neodnesie ani nezbúra a bude slúžiť našim ľuďom. Pavol Gurega: – Pre „starších“ poslancov je už zimný štadión bolehlavom a asi každý z nás chce zniesť tento problém zo sveta. Je pravda, že mobilná ľadová plocha nepostačuje a vôbec nie je vhodná, aby sa tam hral hokej. Na strane druhej – v dotáciách dáme investorovi 1,5 mil. €, výstavba ale bude stáť, podľa konateľa spol., 1,2 mil. €. V podstate teda nejde do žiadneho veľkého rizika. Mne sa nepáči, že po 15-tich rokoch sa štadión stane majetkom investora. Mesto síce bude mať právo spätnej kúpy, no za súdno-znalecký posudok. Osobne teda budem za, keď ho budeme môcť odkúpiť za zostatkovú cenu. Samozrejme, keď nám to investor ponúkne. Peter Sokol: – V Prešove sú s PSK Arénou dobré skúsenosti a ľudia na ňu reagujú veľmi pozitívne. Fandím J. Kentošovi, že v dnešnej dobe ide do takýchto projektov. Milan Knapík: – V minulosti sme sa s deťmi chodievali korčuľovať na rybník. Chceli sme to posunúť kdesi vyššie, no, bohužiaľ, neboli na to vytvorené podmienky. Tak sme išli do Kežmarku… Teraz máme ideálnu príležitosť na to, aby rodičia mohli dať svojim deťom inú perspektívu. Myslím si, že lepšiu ponuku už nedostaneme.
Článok bol publikovaný v ĽN č. 16 (24. apríla 2018)
Comentários