web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Mário Veverka

Pocta človeku, ktorý rozsvietil Ľubovňu

Updated: Jul 20, 2020


Divácky najúspešnejší ročník festivalu nezávislého súčasného umenia UM UM je za nami. Najväčší záujem vzbudil u divákov L’ amour: Experiment, ktorý do lesoparku pritiahol takmer 300 ľudí. K vrcholom, ak nie tým absolútnym, však patrila i hra Sámsvoj. Tá vznikla na motívy skutočného príbehu Josefa Dobrovolného, ktorý v roku 1936 postavil spolu so Staroľubovňanmi vodnú elektráreň na Jakubianke.


V obrazoch zahraná inscenácia sa už od prvej chvíle vymykala mainstreamovým štandardom. No tomu, kto ju dokázal pozerať nielen očami, priniesla mimoriadny zážitok. Emócie však po skončení nepremohli len divákov, ale tiež scenáristku a režisérku v jednej osobe. „Myslím, že je to jeden z mojich najsilnejších zážitkov vôbec. A to robím divadlo už osem rokov,“ vyznala sa najskôr zo svojich pocitov Marika Smreková. Ako však jedným dychom dodala, bolo to pre ňu nielen krásne, ale aj ťažké. Na predstavenie totiž prišli príbuzní J. Dobrovolného, a tak sa bála, aby im čímsi neublížila. „Keby som ho urobila realisticky, bolo by podľa môjho videnia a nie tak, ako sa to skutočne stalo. Preto sme v ňom nechceli stvárňovať príbeh, lebo minulosť sa vlastne ani nedá zobraziť,“ vysvetlila netradičné poňatie hry jej režisérka, podľa ktorej sú tak v nej zachytené motívy, akési oživené pohľadnice vynorených spomienok na Čecha, ktorý si do Starej Ľubovni prišiel splniť svoj sen. A vďaka ktorému sa v meste po prvý raz rozsvietilo svetlo.

Profesionáli, amatéri, neherci… a štyri národnosti – na prvý pohľad nehomogénna zmes, ktorá však v hre fungovala bezchybne.


KÚZLO JEDINEČNOSTI Mimochodom, inscenáciou Sámsvoj sa u nás uviedol málovídaný žáner – site specific art. Ten, ako vysvetlila duša festivalu, vychádza z priestoru, v ktorom sa divadlo vytvára. A využíva pritom v ňom nachádzajúce sa objekty. „Pravdupovediac, pôvodne sa mala hra odohrať inde. Keď som ale stála na mieste, kde sa kedysi nachádzala píla, mlyn a vodná elektráreň – v areáli bývalej pekárne, povedala som si – žiadna obchodná akadémia. Tu je ten genius loci!,“ uviedla M. Smreková, ktorá počas príprav poskytla hercom slobodu. Dôvod? „Môj zámer nebola „otrokárska“ réžia, ale kolektívna tvorba. Koncept a výsledná kompozícia boli na moju zodpovednosť, no podobu scén mali na starosti herci.“ Tých sa, inak, pri Jakubianke zišlo pätnásť – Slováci, Česi a neplánovane i Poliaci. Pod hudbu sa podpísal Talian Alessandro LaRocca, ktorý si v hre zahral Čierneho orla. Jednu z postáv tiež stvárnila Monika Smreková, ktorá pred divákmi stála po prvý raz v živote. „Pred predstavením som mala pocit, že sa môže hocičo pokaziť. Keď sme však začali hrať, tak zo mňa strach opadol, lebo som už naň ani nemala čas,“ uviedla žena, ktorá si hereckú premiéru užívala naplno. A napriek svalovke či modrinám z intenzívnych, len päť dní trvajúcich skúšok, sa nesťažovala. „Bolo to vynikajúce. Jednoducho skúsenosť, ktorá sa nedá ničím zaplatiť.“ To, že hra možno vyzerá jednoducho, no nik nevidí tú drinu za tým, priznal (slovami: cvičili sme od rána do polnoci, v kuse) aj Martin Jakubčo. Ten už síce kontakt s divadlom má, dokonca desaťročný, ako ale podotkol, toto bolo čosi úplne iné. „Doteraz som robil klasickejšie veci. Táto hra však bola, pod režisérskou taktovou, vytvorená hercami. Všetky scény sme teda vytvárali spoločne, prichádzali s nápadmi. A keď každý vložil svoj kúsok do celku, vzniklo predstavenie,“ uviedol Staroľubovňan, ktorý si prácu s profíkmi užíval. I preto mu bolo ľúto, že išlo iba o jediné predstavenie. „Samozrejme, veď sme na tom celý týždeň makali. Sámsvoj je ale vystavený na kúzle okamžiku. Je tam veľmi veľa premenlivých faktorov, takže keby sme to aj reprízovali, tak by už nikdy nevyznel rovnako…“


POĎAKOVANIE Organizátorka M. Smreková ďakuje celému organizačnému tímu festivalu – Lucii Bajerčíkovej, Zuzane Dlugolinskej, Jozefovi Štupákovi, Jane Tkáčovej, Jane a Monike Smrekovej, Honzovi Neugebauerovi, Slavovi Pecuchovi, Marte Hanečákovej, Pavlovi Mrugovi a CVČ, Ľubošovi Zbraňkovi, Zdeňkovi Tomáškovi,  Eve Kollárovej, Marošovi Matoľákovi, Kornelovi, Petrovi Chodurovi, Slavovi Uhrínovi, Matyášovi Dlabovi, p. Michalovi Mertiňákovi, rodine Lampartovej, Dominikovi Giznisovi, Jánovi Sedlákovi, dobrovoľníkom, Mládežníckemu parlamentu, p. primátorovi, o.z. Naša Ľubovňa, o.z. Marmon, JAMU, Ľubovnianskemu múzeu, osvetovému stredisku a mediálnej spoločnosti s.r.o., mestu Stará Ľubovňa, hercom, všetkým účinkujúcim, divákom, a hlavne dcére p. Dobrovolného pani Šimkovej s rodinou a svojej rodine za obrovskú pomoc a podporu.


#JosefDobrovolný #MarikaSmreková #divadlo #umenie #UmUM