web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Mgr. Miriama Sekelská

PLAVEČ: Do hradných múrov umiestnili búdky pre vtáky

Na hrade Plaveč nainštalovali búdky pre drobné spevavce. Chcú tak predísť úhynu vtákov v hradných múroch. Ako prví na Slovenku tak realizujú projekt BIOHRAD.

Hrad sa má stať akýmsi útočiskom pre rôzne druhy vtákov. Martin Sárossy je už niekoľko rokov koordinátorom projektu obnovy hradu Plaveč. Ako ornitológ si všimol, že pri renovácii murív hniezdili v špárkach a puklinách, kde vypadli kúsky kameňa rôzne druhy vtákov – sýkorky, trasochvosty, žltochvosty, drozdy, dokonca sokol myšiar. „Vypĺňaním dutín murivom tieto úkryty zanikajú. Prišli sme teda s nápadom vytvoriť náhradné hniezdenia, aby bola táto prírodná zložka zachovaná,“ povedal M. Sárossy.


DIELO PRÍRODY I ČLOVEKA

Zrúcaniny sa podľa jeho slov v poslednej dobe dostávajú do akéhosi sterilného režimu, kde sú holé bezduché múry, udržiavaná monokultúra, pričom pred obnovou každá zrúcanina poskytovala množstvo úkrytov pre živočíchy. „Pekná zrúcanina je vtedy, keď je to dielo človeka, ale aj prírody. Dlhé roky tam prevládli rôzne druhy hmyzu, vtákov, plazov a pod. Pod značkou BIOHRAD chceme udržiavať súlad kultúrnych hodnôt ako kultúrnej pamiatky, ale aj tých prírodných. Hlavným princípom je, aby jedna hodnota nevytláčala druhú, ale bola rovnováhe,“ dodal M. Sárossy. V areáli hradu sú tak od jesene nainštalované búdky pre drobné spevavce. Nechýbajú ani búdky pre netopiere, ktoré sú častými obyvateľmi zrúcanín, pretože im poskytujú nocľah alebo priestor na zimovanie.


ZAMASKOVANÉ ÚKRYTY PRE DÁŽĎOVNÍKY

Pokúšajú sa tiež o prilákanie kolónie dážďovníkov, ktoré hniezdia na panelákoch. Pri zatepľovaní im však zanikajú hniezdne príležitosti. „Chceli by sme dostáť dažďovníky s ich úžasnými ukričanými kŕdľami a akrobatickým letom aj na hrady. Prvé prototypy búdok majú zvonku len štrbinu medzi kameňmi – vletový otvor, no vo vnútri bezpečné hniezdisko. Plaveč má jedinečnú charakteristiku, zachoval sa v tzv. pahýľoch – úzke vysoké torzo steny a práve to dážďovníkom vyhovuje,“ vysvetlil M. Sárossy. V jari ich budú lákať na nahrávku zvuku spevu dážďovníka, ich zvedavosť by ich mala prilákať, a tak rýchlejšie objavia pripravené hniezda. Pamiatkari proti nie práve pôvodným prvkom nenamietali. Šestnásť búdok plní funkciu jedného samostatného kmeňa, a teda nenarúša štruktúru kamenného múra.


foto: archív M.S.

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 41 (3. november 2021)