web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Peter Rindoš

Okresný súd v Starej Ľubovni má prejsť pod Severospišský obvod

Updated: Mar 2, 2021

Okresný súd v Starej Ľubovni pravdepodobne zanikne. Dôvodom je pripravovaná reforma ministerstva spravodlivosti. Jej cieľom je najmä zvýšiť dôveryhodnosť, ale aj výkon a kvalitu súdnictva. Náš okres tak má byť podľa navrhovanej súdnej mapy zaradený do Severospišského obvodu so sídlom v Poprade. O súdnu agendu by sme však prísť nemali.

Okresný súd v Starej Ľubovni


Ministerstvo spravodlivosti chystá novú súdnu mapu, náš okres bude patriť pod sídlo v Poprade.


Pod nové sídlo v Poprade by spadali Staroľubovniansky, Kežmarský a Popradský okres. Návrh podmienený viacerými kritériami počíta aj so zriadením jediného detašovaného pracoviska a to práve v Starej Ľubovni.


TRADÍCIA SPIŠSKEJ ŽUPY

Ministerstvo v rámci definícii jednotlivých súdnych obvodov označilo región Spiša za pomerne veľký. Okrem vyššie uvedených okresov k nemu radí historicky prislúchajúce lokality Levoče, Spišskej Novej Vsi a Gelnice. Pripomína, že všetkých spája tradícia Spišskej župy. „Aj v rámci regiónu možno pozorovať veľké kultúrne rozdiely. Preto sa aj zvykne rozdeľovať na Horný Spiš, ktorý má v tomto celku zvláštne postavenie z hľadiska prevahy poľsky hovoriacich a goralských obyvateľov (okresy Stará Ľubovňa a časť okresu Kežmarok – Zamagurie), Stredný Spiš (zvyšná a väčšia časť okresu Kežmarok, okres Poprad a okres Levoča) a Dolný Spiš (okresy Spišská Nová Ves a Gelnica). Celá južná časť regiónu Spiš (okresy Levoča, Spišská Nová Ves a Gelnica) je už začlenená do jedného spoločného obvodu – OS Spišská Nová Ves. Ako jediná preto aj v súčasnosti spĺňa podmienku minimálnej veľkosti vo všetkých skúmaných kritériách,“ uvádza v materiáloch ministerstvo. K jeho výstupom dodávame, že časť Staroľubovnianskeho okresu historicky patrí do Šariša.



UVAŽOVALO SA O ZLUČENÍ KEŽMARKU A STAREJ ĽUBOVNE

Okrem zamýšľaných súdnych obvodov v Poprade a Spišskej Novej Vsi sa uvažovalo aj o zlúčení Kežmarku a Starej Ľubovne do samostatného obvodu. „Najmä staršie modely odhadov potrebného počtu špecializovaných sudcov indikovali, že by to možné bolo. V určitej miere by to zodpovedalo aj regionálnym špecifikám delenia Spiša na tri časti.

Nakoniec sme však uprednostnili alternatívu len dvoch súdnych obvodov – súčasný obvod OS Spišská Nová Ves a ostatné obvody zlúčené do jedného Severospišského regiónu,“ priznáva ministerstvo, podľa ktorého zavážili aj dôvody prepojenia verejnou dopravou s možnosťami využitia železnice.

V prípade zriadenia detašovaného pracoviska súdu v Starej Ľubovne hovorí ministerstvo o kvalitnej dostupnosti. V preklade to môže znamenať, že víťazom by mali byť hlavne občania. „Zvýšená dostupnosť pramení z toho, že obyvatelia Kežmarku budú môcť cestovať napríklad do Popradu namiesto oveľa vzdialenejšej Starej Ľubovne, resp. obyvatelia Starej Ľubovne nebudú musieť cestovať do Kežmarku (v prípade, ak by bol zlúčený len OS Kežmarok a OS Stará Ľubovňa) alebo Popradu. Môže tak dôjsť zároveň k lepšiemu využitiu intenzívnych hospodárskych vzťahov medzi Popradom a Kežmarkom, ktoré sa prejavujú intenzívnou dochádzkou za prácou,“ poznamenáva rezort spravodlivosti.


TAK, AKO DOTERAZ?

V prípade severného Spiša ministerstvo pripomína nevýhodu horských regiónov. „Odľahlé regióny bývajú kvôli zasneženiu niekedy doslova odrezané od zvyšku sveta. Nie všade sa dá dostať vlakovými spojmi, a tak sú obyvatelia vo väčšine prípadov závislí na cestnej doprave. Najmä v rodinnej agende, kde na súdy často cestujú osamelé ženy, môže byť problém dostať sa na vzdialený súd. V navrhovanom obvode je medzi skúmanými mestami najvzdialenejší úsek medzi Starou Ľubovňou a Kežmarkom, po ceste automobilom tam možno pricestovať za približne 40 minút. Medzi Popradom a Kežmarkom existuje neporovnateľne lepšia cestná dostupnosť a aj kvalita ciest, docestovať automobilom tam možno za ideálnej premávky za 17 minút. Zriadením detašovaného pracoviska v Starej Ľubovni v navrhovanom Severospiškom obvode by sa situácia zmenila. Obyvatelia Kežmarku by mohli cestovať do Popradu a obyvateľom okresu v Starej Ľubovni by mohli využívať budovu OS Stará Ľubovňa tak, ako doteraz.“



BUDÚ SUDCOVIA DOCHÁDZAŤ?

V prípade takzvaného malého súdu v Starej Ľubovni ministerstvo hovorí o zachovaní špecializácií. „Súdili by tam sudcovia spadajúci pod OS Poprad s možnosťou dochádzky a pojednávania v Starej Ľubovni len vo vybrané dni v týždni. Z pohľadu obyvateľov Starej Ľubovne by súd v netrestných veciach (alebo podľa potreby len vo veciach rodinnej agendy) fungoval i naďalej. S alternatívami riešenia budov a pracovísk v nových súdnych obvodoch, navrhnutých v rámci tejto štúdie, je potrebné vysporiadať sa v ďalších etapách prác na novej súdnej mape. Pracovisko v Starej Ľubovni uvádzame ako jednu z možností takýchto riešení, ktorá by mala byť zvažovaná vo všetkých súdnych obvodoch,“ uvádzajú materiály rezortu.




Definitívne zmeny od júla 2022

Zmeny v súdnictve ohlásila súčasná vláda po svojom nástupe v roku 2020. Rezort spravodlivosti, ktorý zodpovedá za celú agendu chce namiesto pôvodných 54 okresných súdov vytvoriť 30. „Zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat k stavu do roku 1996. Vláda Vladimíra Mečiara s účinnosťou od roku 1997 počet súdov takmer zdvojnásobila. Rozdrobené súdy sú menej efektívne a odolné k miestnym väzbám, zároveň obmedzujú možnosť špecializácie. Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia sudcov a sudkýň,“ zdôvodňuje zmeny ministerstvo. To predpokladá špecializáciu sudcov pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch. V samostatnom správnom súdnictve by sa riešila správna agenda.

Podľa ministerstva, súčasná sieť 54 okresných súdov neumožňuje splniť podmienku, aby boli na súde vyťažení traja špecializovaní sudcovia. Práve tá je nevyhnutná na fungovanie náhodného prideľovania spisov. „Na malých súdoch sa sudca musí venovať viacerým oblastiam, čo ho môže dostať aj do znevýhodneného postavenia voči úzko špecializovaným advokátom a účastníkom konania. Obdobne to platí pre vyťaženosť senátov ôsmich krajských súdov. Nová súdna mapa zohľadňuje aj dlhodobý trend poklesu vecí prichádzajúcich na súdy. Nové súdne obvody sú navyše navrhované aj na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít. Z dlhodobého hľadiska možno od novej súdnej mapy očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí.

Reforma súdnej mapy zväčší súdne obvody a počíta aj s detašovanými pracoviskami. O vnútornom usporiadaní nových súdnych obvodov, vrátane prípadného zachovania súčasných súdnych budov ako detašovaných pracovísk, rozhodnú noví predsedovia súdov. V procese rozhodovania o vnútornom usporiadaní obvodov budú mať priestor sa vyjadriť aj samotní sudcovia a sudkyne a pracovníci a pracovníčky na súdoch.

Ministerstvo poznamenáva, že dostupnosť súdu neznamená automaticky garanciu práva.

Nová súdna mapa by sa mala pretaviť do legislatívy v priebehu roka 2021. „S tým, aby od 1. augusta 2021 účinná zákonná úprava a aby od 1. júla 2022 prešiel výkon súdnictva zo všeobecných súdov na nástupnícke súdy,“ upresňuje zámery ministerstvo.


Spracoval: Peter Rindoš


Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 7 (24. február 2021)