top of page
Writer's pictureRedakcia ĽN

Neznámy hrob vo Forbasoch vydal svoje tajomstvo

V nedeľu 25. septembra 2022 si vo Forbasoch pripomenuli príbeh dvoch mladých Poliakov, ktorí zahynuli na Miľave 14. augusta 1949 pri akcii štátnej bezpečnosti.


Podobne ako u nás, aj v Poľsku prenasledovali a kruto trestali ľudí, ktorí sa postavili proti komunistickému systému. Doma ich čakali vysoké tresty, a preto sa rozhodli emigrovať do Rakúska. Zradil ich však niekdajší kamarát, ktorý bol agentom bezpečnosti, ktorá naplánovala likvidáciu celej 11-člennej skupiny na Miľave.


V spoločnom hrobe

Pri spoločnej akcii poľských a československých bezpečnostných zložiek zomreli dvaja ľudia.

Veliteľ skupiny Stanislaw Pióro a Adolf Cecur. Tretí Michal Cabák zraneniam podľahol v nemocnici v Prešove.

Všetci boli členovia Poľskej podzemnej armády nezávislosti. Pióro a Cabák boli prevezení na cintorín vo Forbasoch a hodení do spoločného hrobu. Oddiel strážiaci cintorín nedovolil domácim zavolať kňaza, ani sa pomodliť nad hrobom.

48 rokov nikto nevedel, komu patrí hrob a neďaleko našich hraníc ich rodičia a príbuzní nič netušili, až kým sa nevrátil z väzenia ich kamarát Tadeusz Ryba, svedok udalosti na Miľave. Po dlhom hľadaní našiel ich hrob. 24. septembra 1997 boli exhumovaní a 11. novembra pochovaní na cintoríne v Nawojowej pri Nowom Saczi.

Aby sa nezabudlo

Pri príležitosti 25. výročia exhumácie farár Peter Olekšák pri sv. omši pripomenul túto udalosť, upozornil na našu ľahostajnosť k minulosti a odkrývaniu pravdy. Vyzdvihol ich lásku k vlasti a ich obetu, ktorá by nás mala inšpirovať, aby aj pre nás boli hrdinami. Na miestnom cintoríne posvätil na ich hrobe nový náhrobný kameň s textom, ktorý oživil tento príbeh a bude ho pripomínať aj budúcim generáciám.

Prítomná bola aj posledná žijúca pamätníčka tohto príbehu Mária Lebdowiiczowa z Piwnicznej, neter S. Pióru, ktorá v Poľsku vydala viacero publikácií na túto tému a jej pričinením Žófia Dubjelová, ktorá sa o hrob roky starala, dostala významné ocenenie, Nositeľka ceny: Svedok histórie inštitútu pamäti národa Poľskej republiky.



Ľubomír Ogurčák

Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 36 (28. september 2022)





Comments


bottom of page