Rodák zo Starej Ľubovne Pavel Novák má tie najkrajšie spomienky na detstvo, dospievanie i študentský život. V ďalšej časti tak pokračujeme milými spomienkami na predmaturitné časy.
O tých pedagógoch, ktorí ma najviac oslovili, ešte pripomeniem, že medzi príchodzími do zborovne JSŠ (Jedenásťročná stredná škola) v spomínaných rokoch boli aj viacerí mladí profesori rusínskej národnosti. To preto, že od šk. roku 1957/58 sa na škole otvárala výučba v ukrajinskom jazyku. Príchod týchto mladých vzdelancov bol iste chvályhodný, zaslúžili sa o pozdvihnutie vzdelanostnej úrovne mladej generácie z rusínskeho okolia Starej Ľubovne.
MLADÝ PEDAGÓG KLUKA ZAUJAL
V krátkych, možno trochu úsmevných spomienkach, sa vrátim do našej triedy, aby som pripomenul tých za katedrou, ktorí ma pri budúcej voľbe profesie snáď najviac ovplyvňovali. Priamo či nepriamo. Ešte raz pripomenie prof. Damitša, jeho prístupom k nám sme boli nadšení, bol k nám naozaj tolerantný. Až po rokoch, keď som v praxi zistil moje nedostatky z nemčiny, som mu zazlieval, že na jej hodinách viac nepritvrdil. Aj s touto kritikou som si prof. Damitša veľmi vážil ako vzor inteligencie a morálnej autority.
V 10. ročníku JSŠ výraznou postavou za katedrou bol mladý prof. Kluka. Aj keď naša škola bola jeho prvou zastávkou v pedagogickej praxi, na hodinách chémie to vôbec nedal znať, s oduševnením a so znalosťou veci nám vysvetľoval doteraz nepoznané chemické zákonitosti a zákony. Ak si dobre pamätám, práve od neho sme sa dozvedeli, ako M. Faraday objavil zákony elektrolýzy. Náhodou, až na zasmiatie. Skúmal elektrické vlastnosti vody. Ak v nádobe, pripojenej na zdroj jednosmerného napätia mal destilovanú vodu, prúd ňou neprechádzal. Možno zahrešil, ale si spomenul, že v taške má krajec chleba potretý bravčovou masťou. Zahryzol, zdal sa mu neosolený, tak si zašiel po soľničku, nad nádobou s destilovanou vodou chlieb neopatrne posolil a ručička na galvanometri sa vychýlila. Posolená voda sa stala vodivou, stala sa elektrolytom, vo vode prebiehala elektrolýza. Jej teóriu vypracoval Faraday vo forme dvoch zákonov, udialo sa to niekedy začiatkom 19. storočia. Ja, v roku 1958 som uvažoval, že maturovať budem z chémie, len som nevedel, či ten Faradayov príbeh bol skutočný, alebo bol to vtip profesora. Neviem to doteraz, tak asi preto som z chémie nematuroval.
ZAPÁLIL ŠTUDENTOV PRE FYZIKU
V týchto intenciách tiež pridám niekoľko viet o našom ďalšom novom profesorovi J. Jakubíkovi. Učil nás fyziku a astronómiu, žiaľ, len niekoľko mesiacov. Zlákali ho V. Tatry, Astronomický ústav SAV na Skalnatom plese. Rovnako ako on zlákal mňa pre fyziku, hoci na chémiu som nezanevrel. Prof. Jakubík nám síce pokusy s guličkou nepredvádzal, no učiť vedel perfektne, vysvetľoval vyčerpávajúco, takže doma s učebnicou fyziky v ruke som stoličku nemusel dlho zahrievať. Na jeho hodinách sme sa o mnohých veciach či javoch dozvedeli zaujímavé novinky, názory, teórie a pod. Spomeniem A. Einsteina, čosi zo základov jeho teórie relativity, vtedy ešte o neoverenej teórii Veľkého tresku, v 11. ročníku o elektromagnetizme a v súvislosti s tým o elektrickej energii a jej využití. Dovtedy sme nepoznali široké možnosti premeny tejto formy energie aj na teplo. Je ich viacero, medzi nimi mikrovlnový ohrev, dnes, prostredníctvom mikrovlniek, bežná výbava našich domácností. Objav tohto ohrevu je tiež úsmevný, datovaný v rokoch 2. svetovej vojny, v jednom americkom výskumnom ústave na vývoj radarov. A podčiarkujem, že tiež náhodne. Ako? V ústave pracoval jeden milovník čokolády, tak vždy kúsok tej pochúťky nosil vo vrecku pracovného plášťa. Keď v zamyslení prechádzal okolo generátora mikrovlnového žiarenia spomenul si na čokoládu, siahol si do vrecka a vytiahol z neho teplú roztopenú masu. Tak mikrovlnový ohrev bol na svete.
PRE ŠTUDENTOV NEZABUDNUTEĽNÍ
Priestor na predstavovanie ďalších mladých profesorov už nemám. Spomeniem preto len mená aspoň tých, ktorí ma najviac oslovili. Z jazykárov mi imponoval ruštinár V. Buvalič, v 10. ročníku bol náš triedny, neskôr zástupca a napokon aj riaditeľ školy. Rovnako spomínam aj na slovenčinára Štefan Popoviča. Aj keď nás dlho neučil, spomínam si, že v našom goralskom prostredí bol neúnavným propagátorom čistej spisovnej slovenčiny a v tých súvislostiach aj ako organizátor Vansovej Lomničky. Do tretice pridám matematikára a deskriptivára J. Gibeľa. Poctivo nám dokazoval všetky matematické vety, vraj, na posilnenie logického uvažovania. Profesor v modrom pracovnom plášti, v rukách veľký tabuľový trojuholník a kružidlo, ako jeho neodmysliteľné pomôcky.
Prirodzene, tri roky na JSŠ neboli len o štúdiu. O tom už nabudúce.
Pavel Novák, Košice 2024
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 29, 14. august 2024)
Commenti