web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Redakcia ĽN

Musíme šetriť energiou - je vzácna! Aké úsporné opatrenia môžeme zrealizovať v domácnostiach?

Z mojej ranej mladosti si doteraz uchovávam milú spomienku na vianočné chvíle, keď po polnočnej omši z veže kostola sv. Mikuláša v našom meste zaznela čarovná melódia piesne Tichá noc, svätá noc. Roky na jej balkón vystupoval pán D., miestny populárny trubkár, aby spoluobčanom oznámil, že v Betleheme sa narodil Spasiteľ sveta. Páčilo sa mi to, no ani dlho potom som si neuvedomoval, koľko schodov musel pán D. prekonať. Teda do akej výšky musel vystúpiť, aby sa dostal na otvorený balkón. Neviem to doteraz. Milí čitatelia, pravdepodobne vám skôr napadá otázka, ako súvisí výška nejakej veže s citovaným výrokom prof. Radu. Pokúsim sa v krátkosti vysvetliť.


Skôr ale musím zdôrazniť, že aj keď o nutnosti šetriť energiou – všeobecne i v jej rôznych formách, ľudstvo rozpráva už oddávna, minimálne od druhej polovice 20. storočia, nevenovalo prijatým opatreniam náležitú pozornosť. Postačí spomenúť energetickú krízu koncom 70-tych rokov minulého storočia. Ľudstvo viac spozornelo až začiatkom 21. storočia, predovšetkým v súvislosti s prvými prejavmi nezvratných zmien klímy na našej planéte. V ostatnom čase už sme nielen spozorneli, ale sme doslova šokovaní z nastupujúcej celosvetovej energetickej krízy. Je spôsobená kumulovaním viacerých príčin a, žiaľ, je oveľa vážnejšia ako predchádzajúca. Východiská z nej, časovo i obsahovo, sú skôr zahmlené ako zreteľne čitateľné.


Formy energie

V súvislosti s danou krízou treba priznať, že akokoľvek je krásne naše Slovensko, žiaľ, je chudobnou krajinou na domáce energetické zdroje, čo ju robí závislou na dovoze, najmä zemného plynu, ropy a uhlia a tiež jadrového paliva pre naše „atómky.“

O to viac je aktuálny názov predkladaného článku. Šetrenie energiou je výzvou dňa všade, vrátane našich domácností. A to, kde spravidla šéfujú naše jemnejšie polovičky, medzi nimi, v rodnej Starej Ľubovni, aj moje spolužiačky, skúsenejšie seniorky. Vekom a pravdepodobne aj vybavením kuchyne si môžem s nimi podať ruku, čím chcem len povedať, že za dverami svojho bytu používam najmä tie formy energie: svetelnú (svietim), tepelnú (varím, ohrievam vodu, vykurujem byt) a mechanickú (periem, vysávam, mixujem...).


Nie je potrebné zdôrazňovať, že v súčasných domácnostiach, uvedené tri formy energie získavame predovšetkým premenou elektrickej energie: v žiarovke, vo variči, v bojleri, v rýchlovarnej kanvici, vo viacerých elektrických motorčekoch (vysávač, mixér, holiaci strojček). Len teplo sa získava aj spaľovacími procesmi zemného plynu, drevenej štiepky, uhlia a pod.

Pozornosť čitateľov nebudem unavovať zabudnutou fyzikou, kto by si ju pamätal, ak ju profesne nevyužíva. Pre ďalšie úvahy sa žiada však pripomenúť, že množstvo energie, resp. jej jednotlivých foriem sa vyjadruje rovnakou jednotkou, nazývanou Joule (čítaj džaul) a má značku J. jej tisícnásobok je KJ=1000J (kilodžaul). Orientačne, to je všetko, čo potrebujeme vedieť k tomu, aby sme vedeli porovnať koľko energie, napr. elektrickej spotrebujeme v domácnosti, je premenou na použiteľné formy. Inými slovami, a z pohľadu peňaženky, chceme zistiť, ktorou formou sa vyplatí šetriť.


Aby sme si úlohu trochu zúsmevnili a zároveň získali predstavu o spotrebe energie jednotlivými premenami, vráťme sa pod vežu kostola sv. Mikuláša. Odhadom, balkón veže nech je vo výške 20 m, pre výpočet potrebná konštanta, gravitačné zrýchlenie aj v Starej Ľubovni je 9,81ms-2. Pán D., ak si dobre pamätám, bol štíhly muž, ani po štedrovečernej hostine nevážil viac ako 75 kg. Ak zalistujeme vo fyzike zo základnej školy, ľahko vypočítame, že pán D. po výstupe na balkón získal polohovú energiu asi 14,7 kJ. Ak by balkón veže bol vo výške 60 m uvedená hodnota by, prirodzene, vzrástla na asi 44,14 kJ (výšku 60 m som zvolil preto, že takto vysoká je veža Dómu sv. Alžbety v Košiciach).

Uvedené výsledky v nás vyvolávajú dve otázky. Najskôr tú, odkiaľ ju pán D. získal, ak rešpektujeme fyzikálny zákon o zachovaní energie. Čerpal ju z vlastnej (telesnej) energie. Výstupom vlastnú energiu premieňal na polohovú. Nemusel by, ak by veža mala výťah. Potrebnú energiu do jednej či druhej výšky by dodával elektromotor (v elektrickej forme v rovnakom množstve ako šliapajúci pán D).


Dobrá rada nad zlato

Napokon, celkom na záver a s trochou nadhľadu odporúčam na chvíľu sa zamyslieť a podľa možnosti realizovať vo vašich domácnostiach aspoň niektoré z nasledujúcich úsporných opatrení. Ich realizáciou síce nezbohatnete, ale pri cenách plynu a elektrickej energie, ktoré nás budú deptať už v roku 2023, predsa naše peňaženky budú trpieť menej. Sú tu, pozorne si ich prečítajte:


- Rýchlo navštívte najbližšiu elektropredajňu a nakúpte úsporné LED žiarovky. Povymieňajte nimi klasické, tieto venujte zberateľom starožitností.

- Otužujte sa tak, že nebudete prekurovať byt, stačí vyhrievať na maximálne 20 a ž 22°C, v spálni ešte menej. Neodkopávajte sa, používajte väčšie periny!

- V rýchlovarnej kanvici prevárajte len potrebné množstvo vody! Šetrite tak dvojnásobne, elektrinu aj vodu.

- Kúpanie vo vani nahraďte osviežujúcou sprchou. Ušetríte množstvo kilojoulov, niekoľko litrov vody a chránite si srdce a cievy.

- Pri príprave teplých pokrmov zbytočne nepredlžujte dobu ich varenia, dusenia či pečenia. Okrem vyššej spotreby tepla dlhou tepelnou úpravou mäso stráca niektoré výživné látky.

- Aj keď mikrovlnky majú programy na rozmrazovanie, to neznamená, že ich treba vždy využívať. Zmrznuté potraviny vyberte z mrazničky večer pred použitím a vložte do chladničky. Šetrite dvakrát.

- Tepelné zdroje – radiátory, nepoužívajte ako sušiče vypratej bielizne, táto neslúži ako zvlhčovač vzduchu. Radiátory pod oknami necloňte dlhými hustými záclonami a rôznymi závesmi. Za radiátory umiestnite jednoduché odrazné plochy. Ak nemáte lesklý hliníkový plech, kúpte hrubší Alobal, nalepte na polystyrén a postrkajte za radiátory!

- Pravidelne kontrolujte elektromery, plynomery a vodomery. Odporúčania skúste napĺňať a uveríte im aj bez veľkých nákladov. Spotreba elektrickej energie, najmä na teplo sa zníži a z peňaženiek vám ubudne menej!


Koľko energie sa spotrebuje?
Druhou otázkou býva: je to málo alebo veľa energie, ktorú musel pán D., resp. elektromotor vydať pre uvedené výšky? Presvedčíme sa, že sú to nízke spotreby, ak ich porovnáme s našimi spotrebičmi v domácnostiach. Zvolíme bežné elektrické spotrebiče:

1. Pre premenu elektrickej energie na svetlo 
1.a) klasická 60 W žiarovka (ľudovo edisonka), za 1 h spotrebuje 216 kJ 
     elektrickej energie
1.b) LED žiarovka 11 W, s porovnateľnými svetelnými parametrami ako má 
     klasická 60 W, za rovnaký čas spotrebuje len 39,6 kJ elektrickej 
     energie.

2. Pre premenu elektrickej energie na teplo
2.a) na prevarenie 0,5l  vody z teploty 15°C (na 100°C), napr. 
     v rýchlovarnej kanvici sa spotrebuje 178 kJ elektrickej energie
2.b) na prikúrenie vnútorného priestoru elektrickým radiátorom s výkonom 
     1,5 kW po dobu 1 hodiny sa spotrebuje 5400 kJ elektrickej energie.

3. Pre premenu elektrickej energie na mechanickú 
3.a) ventilátor s výkonom 50 W, v prevádzke po dobu 30 min. spotrebuje 90 
     kJ
3.b) elektromotor výťahu pri vynášaní bremena o hmotnosti 200 kg do výšky 
     110 m (napr. na strechu bratislavského mrakodrapu) spotrebuje cca 216 
     kJ,

Pri uvedených výsledkoch sa na chvíľu pozastavme s týmto konštatovaním:
1. pre premenu na svetlo – podstatne úspornejšie zdroje sú na báze LED 
   žiaroviek. 
   V porovnaní s klasickou žiarovkou je úspora väčšia ako 5-násobná!
2. pre premenu na teplo – platí, že jeho výroba je doslova „požierač“ 
   premieňanej energie. 
   Zo všetkých uvádzaných premien je jeho výroba najnáročnejšia, preto 
   šetriť teplo sa najviac vypláca!
3. pre premenu na mechanickú energiu – spotreba je podstatne nižšia, to 
   ale neznamená, že vysávač necháme bežať a my si zatiaľ dáme kávu. 
   Z hodnôt uvedených pri výstupe pána D. do výšky 20 m vyplýva, že ak 
   fyzicky ťažko nepracujeme a nechceme priberať na hmotnosti, musíme si 
   odpustiť kalorické jedlá.

Pavol Novák, ilu. foto: pixabay.com

Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 40 (26. október 2022)