top of page
Willa Poprad - Vaša vysnívaná svadba
  • Mário Veverka

Mestské ceny si prevzalo sedem občanov

Updated: Jul 9, 2020


DSC_0947

Slávnosť ľudskosti. Aj takýto názov by pokojne mohlo dostať odovzdávanie najprestížnejších ocenení mesta. Hoci si ich mnohí laureáti prevzali za výnimočnú propagáciu Starej Ľubovne a šírenie jej dobrého mena, desiatky ďalších by ste v médiách márne hľadali. Vyslúžili si ju totiž kvôli svojmu srdcu, nezištnosti či obetavosti.


Aj keď už zoznam ocenených presiahol trojciferný počet, s nomináciami problém nebol ani tento rok. Čo vyzdvihol aj primátor mesta Ľuboš Tomko. „Mňa veľmi teší, že stále máme koho oceňovať. A že to je nielen za viditeľné úspechy, ale tiež za celoživotné dielo, za všetko čo urobili pre Starú Ľubovňu a jej obyvateľov.“ Tieto jeho slová nepochybne platia na tohtoročných držiteľov Ceny mesta. Prvá z nich putovala do rúk dlhoročnému pedagógovi, už viac než dekádu aj riaditeľovi SOŠ na Jarmočnej ul. Vladimírovi Buvaličovi. Tá druhá, in memoriam, patrí rezbárovi a symbole bačovského remesla v Starej Ľubovni – Michalovi Hutníkovi. Okrem Ceny mesta si svojich majiteľov našlo tiež päť Cien primátora mesta. Šiesty december bol tak dňom D aj pre úspešnú podnikateľku Máriu Vyšovskú, trénera karate Františka Vorobeľa či Františku Marcinovú – folkloristku, divadelníčku i archivárku v jednej osobe. Druhé najvyššie ocenenie mesta si prebrala aj Františka Šipošová – drobná, veľmi skromná žienka, ktorá napriek tomu, že sa koncom novembra dožila 88 rokov, z vlastnej vôle a nezištne stále pomáha v kostole sv. Mikuláša. Hoci si sedmička Staroľubovňanov užila 15 minút slávy z rôznych dôvodov, na všetkých platia slová poslednej laureátky, Anny Opinovej, ktorej fotografia svadobného družbu priniesla celosvetový úspech. „Dnešný deň bol mimoriadny preto, že sa tu stretli výnimočné osoby z celého mesta. To, že som tu mohla byť a prevziať cenu z rúk primátora, bola preto pre mňa veľká vzácnosť.“

DSC_1139

Sedmička ocenených (zľava): M. Vyšovská, A. Opinová, F. Marcinová, V. Buvalič, F. Vorobeľ, F. Šipošová, dcéra M. Hutníka Magda Vorobeľová s primátorom mesta Ľ. Tomkom.


DRŽITELIA  CENY MESTA

DSC_0975

Vladimír Buvalič

za dlhoročnú riadiacu a pedagogickú prácu a výsledky dosiahnuté vo výchovno-vzdelávacom procese v oblasti odborného školstva, športu a práce s mládežou


Trinásť rokov pôsobí vo funkcii riaditeľa Strednej odbornej školy na Jarmočnej ul. Tá pod jeho vedením realizovala mnoho projektov z Európskeho sociálneho fondu, dosahuje výborné ukazovatele vo výchovno-vzdelávacom procese v oblasti odborného školstva a po materiálnej stránke patrí medzi najlepšie vybavené v rámci Prešovského samosprávneho kraja. K dobrým referenciám školy prispieva organizovanie mnohých podujatí aj celoštátneho významu. Za 34 rokov odpracovaných v školských službách mu bolo udelené najvyššie rezortné ocenenie – Veľká medaila sv. Gorazda.


Na poli pedagogiky pôsobíte už 35 rokov. Na čo ste najviac hrdý ? – Najviac na tých, ktorí robia v našej škole. Aj táto cena nie je len moja zásluha, pretože bez spolupracovníkov, celého kolektívu a mnohých Ľubovňanov by to nebolo možné. A čo sa týka plánov – chceme ďalej rozvíjať školu a udržať ju pri živote, lebo si myslíme, že má perspektívu.



Hutnik 01

Michal Hutník (in memoriam)

za celoživotnú obetavú prácu a osobný prínos pri zachovávaní a šírení folklórnych tradícií nášho regiónu a propagáciu mesta doma i v zahraničí


Stal sa symbolom bačovského remesla v Starej Ľubovni – o ovce sa (pod hradom) staral až do veku 74 rokov. Bol veselý, pracovitý človek, ktorý pomáhal ľuďom a v jari i jeseni im oral záhradky (v sezóne aj viac než 100). Každý si ho pamätá s vozom na ceste. Ako remeselník – rezbár reprezentoval mesto na mnohých výstavách. Jeho práce nájdete na Salaši u Franka, úctyhodným dielom je aj vyrezanie Ikonostasu pre kostol v rodnej obci vo Veľkom Sulíne. Bol človekom, ktorý život i všetko živé miloval a najviac preň znamenala rodina.


Ľudia vášho otca poznali skôr ako rezbára, ale určite nebol len tým… M. Vorobeľová: – Máte pravdu, nebol. Keďže mal koníka, možno jediného v Ľubovni, každému, kto mal záhradku, ju pomáhal orať. A stále robil s ovečkami… Ako človek bol veselý, veľmi rád spieval a mal rád ľudí.




DRŽITELIA CENY PRIMÁTORA MESTA

DSC_1025

Františka Marcinová

za udržiavanie folklórno-etnologických tradícií regiónu, publikačnú činnosť v oblasti dejín mesta a  propagáciu mesta doma i v zahraničí


Mladá žena, ktorá v roku 2009 založila FS Vrchovina. Jej publikácia Testamenty mešťanov mesta Stará Ľubovňa sa stala najvyhľadávanejšou v kruhoch odbornej verejnosti v SR.


Ste archivárkou, vedúcou súboru, hráte divadlo. V koži koho sa cítite najlepšie? – To je veľmi ťažká otázka. Raz je pre mňa najdôležitejším v živote folklór, inokedy história, divadlo alebo rôzne iné aktivity, do ktorých sa zapájam. Momentálne je to folklór, ktorým žijem asi najviac. Mám úžasných súboristov, skvelých kolegov mám však aj v práci, takže sú to práve ľudia okolo mňa, ktorí mi pomáhajú všetko zvládnuť.




DSC_1031

Anna Opinová

za výnimočný úspech v celosvetovej súťaži Nicon Photo Contest a zviditeľnenie nášho mesta doma i v zahraničí


Mladá fotografka uspela hneď v prvej súťaži, do ktorej sa prihlásila. V kategórii Next Generation Award: Single Photo sa jej podarilo získať 1. miesto, čo je historicky prvé umiestnenie Slovenska v tejto súťaži. Všetko, čo o fotografovaní vie, sa naučila samoštúdiom.


Zmenila vám fotografia svadobného družbu život? – Skôr v tom smere, že som sa dostala do povedomia celého sveta, do médií na Slovensku, vďaka čomu som získala viac zákaziek (úsmev).




DSC_1053

Františka Šipošová za celoživotnú obetavú prácu a výnimočný osobný príklad ľudskosti, skromnosti a nezištnej pomoci iným


Drobná, nenápadná, tichá a veľmi skromná žena, ktorá sa 29. novembra dožila 88 rokov. Viac ako 50 rokov upratuje a pomáha z vlastnej vôle a nezištne v kostole sv. Mikuláša. Ešte pred dvoma rokmi pri veľkom upratovaní čistila vitrážové okná z rebríka, ktorý jej pridŕžala mládež. Jej silná viera ju inšpiruje aj v starobe neustále pomáhať tým, ktorí to potrebujú.


Kde beriete silu pomáhať aj v takomto požehnanom veku? – Pánboh mi ju dal… ďakujem mu za zdravie, za všetko. K oknám už síce nechodím, na rebrík však ešte vyjdem, ale už len vtedy, keď idem umyť dvere.




DSC_1070

Mária Vyšovská

za osobný príklad úspešnej ženy – podnikateľky, propagáciu mesta doma i v zahraničí a dlhoročnú podporu podujatí v meste


Je držiteľkou titulu Žena roka 2009 v okrese Stará Ľubovňa v oblasti podnikateľka. Podnikať začala v roku 1993, dnes vo svojich troch prevádzkach zamestnáva 32 ľudí. V rámci výstavy AGROKOMPLEX 2014 jej minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR udelil striebornú medailu za celoživotnú prácu v potravinárskom priemysle so zameraním na rozvoj remeselnej cukrárskej výroby na Slovensku. Jej ostatným počinom je zavedenie výroby oblátok s motívom hradu Ľubovňa a iných historických pamiatok mesta a okolia.


Učiteľom sa musí človek narodiť, platí to aj pre cukrárov? – Áno, na to musí mať človek srdce. Kto to totiž robí nasilu, nikdy nie je tá práca dobrá, je len pre biznis. Ale keď to robíte s láskou, stáva sa poslaním… Za cukrárku som sa vyučila v roku 1973, potom som vyštudovala Potravinársku školu v Nitre. Aj keď som už teraz viac vývojárka a manažérka riadenia výroby, nehanbím sa postaviť k stolu a vyrobiť niečo nové.




DSC_1081

František Vorobeľ

za dlhoročnú manažérsku a trénerskú činnosť, organizovanie športových podujatí, výchovu mladej generácie hrdých reprezentantov mesta a Slovenska v karate a úspešnú reprezentáciu mesta doma i v zahraničí


Výnimočná osobnosť ľubovnianskeho športu, ktorá v septembri tohto roku oslávila jubileum – 50 rokov. Pod jeho vedením vyrástli viacerí pretekári, ktorí sa presadili v náročnej konkurencii a priniesli množstvo medailí z najvýznamnejších podujatí. Vyzdvihnúť treba i jeho organizačné schopnosti.


Na výpočet vašich majstrov Slovenska nebudú stačiť obe ruky. Takže jednu z nich na srdce – čakali ste, že to raz dotiahnete tak ďaleko? – Za 30 rokov poctivej trénerskej roboty prešlo povestnou bránou – dverami telocvične, vyše 1600 karatistov. V žiadnom prípade som si ale nepredstavoval také úspechy, ako sme dosiahli. Za všetkým však stojí poctivá práca. Veľkým úspechom pre klub je tiež usporadúvanie celoslovenských súťaží. Naše kolo Slovenského pohára bolo vyhodnotené ako najlepšie zorganizovaný turnaj na Slovensku za tento rok.


Charakteristiky spracovala E. Kollárová (krátené)


Články boli publikované v ĽN č. 45 a 46-48 (a 12. a 19. decembra )  

Commentaires


bottom of page