web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Redakcia ĽN

Karol Dlugolinský: Učaril mu svet fotografie a kamery

Galéria Provinčný dom čoskoro ožije výberom tvorby Staroľubovňana Karola Dlugolinského (na fotografii), ktorý si nielen splnil svoj detský sen, ale výsledkom jeho vyše 50-ročnej profesijnej činnosti kameramana je obrovský archív vzácnych televíznych materiálov a vďaka jeho záujmu o fotografiu i nespočetne veľa snímok dokumentárneho a najmä umeleckého charakteru.


Fascinovali ho záhady vo fotokomore

Narodil sa 9. apríla 1950 v Starej Ľubovni v rodičovskom dome, ktorý stál na mieste dnešnej mestskej tržnice. Už od útleho detstva sa rád pozeral na otca ako fotografuje, vyvoláva filmy a v tmavej komore „vyrába“ fotografie. Na vtedajšiu dobu išlo o technológiu, ktorú dnes môžeme pokojne prirovnať k fotografovaniu na digitál a spracovaniu vo photoshope. Pre malého Karola bolo všetko okolo filmu i fotoaparátu a tmavej komory skôr záhadné ako pochopiteľné. Veď celý proces sa odohrával pred fotoaparátom a následne v tmavej miestnosti pri slabom červenom svetle. Neskôr, keď už bol väčší a aj prajnejšia doba, otec mu začal vysvetľovať ako na to. Do života ľudí postupne prichádzal aj nový a veľmi silný mediálny fenomén televízia. Pre takmer všetkých ľudí na svete sa televízia stala až takým fenoménom, že zatienila ostatné komunikačné prostriedky.




Prvým profesionálnym kameramanom

Nový masovokomunikačný prostriedok Karola oslovil do vrchovatej miery a kráča s ním až do týchto dní. Fotografia a televízia mu učarila natoľko, že ho už na strednej škole nasmerovala k televíznej a filmovej kamere. Po ukončení SVŠ v rodnom meste odišiel ako 18-ročný mládenec priamo do epicentra televíznej kuchyne v Bratislave. Československá televízia sa mu stala na dlhé desaťročia jediným zamestnávateľom, kde si postupne doplnil aj svoje vzdelanie. Jednoznačne si splnil detský sen a od roku 1972 sa stal prvým profesionálnym kameramanom zo Starej Ľubovne. Pracovné pôsobenie v Československej a neskôr Slovenskej televízii trvalo od roku 1968 do roku 1998, čiže plných 30 rokov v internom stave v profesiách kameraman, hlavný kameraman a režisér. Po roku 1998 prešiel na živnosť a ďalej pokračoval v profesijnom živote aj v iných slovenských i zahraničných televíziách. S RTVS, čiže s bývalou Slovenskou televíziou, externe spolupracuje do dnešných dní.



Uložené v zlatom televíznom fonde

Počas doterajšieho plodného života postupne spolupracoval s rôznymi periodikami. Najskôr to boli Podtatranské a Východoslovenské noviny, do ktorých prispieval od roku 1967. Neskôr, po príchode do Bratislavy, spolupracoval s denníkmi a časopismi akými boli ĽUD, Pravda na víkend, Slovenka, Populár, Život, Expres, Javisko, Film a divadlo, Večerník, Smena, Beseda, Pravda, Televízia, Kamarát a nezabudol ani na Ľubovnianske noviny. Spolupracoval aj s umeleckou agentúrou Slovkoncert i vydavateľskou agentúrou OPUS. Za viac ako 50 rokov profesijnej činnosti kameramana a doplnkového záujmu o fotografiu nasnímal nespočetne veľa udalosti dokumentárneho a najmä umeleckého charakteru. Boli to programy, ktoré sú dnes v zlatom fonde RTVS. Ich zoznam je dlhý a minutáž diel je iba ťažko vyčísliteľná. V jeho súkromnom archíve sa nachádzajú stovky záberov, ktoré sa dnes pokojne môžu zaradiť medzi hodnotné i mimoriadne vzácne archívne materiály. A aj v tom spočíva čaro fotografie ako fenoménu 19. storočia.


Po vzore deda i otca

Karol Dlugolinský sa zaradil do tretej generácie z rodu, ktorý pokračuje v šľapajach deda Karola a otca Štefana. Mesto Stará Ľubovňa je nielen jeho kolískou, ale i miestom nespočetných návratov. Spomenúť treba i rodičov, ktorí ho s láskou i obavami vyprevadili do života. Azda aj preto prijal ponuku mesta na prezentáciu výberu jeho doterajšej tvorby v rámci série podujatí UZOL KULTÚRY - STARÁ ĽUBOVŇA - MESTO KULTÚRY 2021. Vernisáž výberu z tvorby sa uskutoční 10. septembra 2021 v Galérii Provinčný dom a iba pre pozvaných hostí. Verejnosť si výstavu môže pozrieť od 12. septembra 2021 a potrvá štyri týždne.



Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 33 (8. september 2021)


Štefan Dlugolinský, fotografie: Karol Dlugolinský