web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Redakcia ĽN

Karol de Bourbon-Siciles hovorí o Vianociach detstva

Exkluzívne vám dnes prinášame rozhovor s Jeho kraľovským veličenstvom Karolom de Bourbon-Siciles, oficiálnym následníkom Dvojsicilského kráľovstva, ktoré síce zaniklo v roku 1863, ale i napriek tomu si živo udržuje svoju pozíciu na európskych kráľovskych dvoroch. Princ Karol je zároveň vnukom ružbašského svadobného páru - teda Réniera de Bourbon-Siciles a Karoliny, grófky Zamoyskej, ktorí sa zosobášili vo Vyšných Ružbachoch v roku 1923.


Karol de Bourbon-Siciles s manželkou Camillou a dcérami (zľava staršia Carolina, sprava mladšia Chiara.), foto: Fadil Berisha. Dole: erb rodiny de Bourbon-Siciles.


Tento rozhovor bol pripravovaný na jeseň 2019. Žiaľ, minulý rok, pre pracovnú vyťaženosť princa sa Kataríne Chapuis Šutorovej nepodarilo dopracovať sa k poskytnutiu interview, ale tento rok sa s ňou Karol de Bourbon-Siciles porozprával na tému Vianoc.


Môžete nám opísať Vianoce vášho detstva?

- Veľmi dobre si spomínam na všetky detaily Vianoc, ktoré som trávil doma, ako aj na atmosféru, ktorá v tom čase vládla. Stôl bol zaplnený rôznymi dobrôtkami a v zdobení prevládala červená farba. Moji blízki kládli na stôl, ako aj na kozub červené a biele sviece, ktoré pripomínali poľský pôvod rodiny.

Keď je človek mladý, sú Vianoce o to čarovnejšie. Je to veľmi očakávaný sviatok, kedy sa môžeme spoločne zabávať a, samozrejme, kde snívame, že dostaneme množstvo darčekov. Všetci čakáme, že Ježiško odovzdá darčeky pre nás Otcovi Vianoc. (Vo Francúzsku odovzdáva darčeky Otec Vianoc a nie Ježiško, ktory má „na starosti iné krajiny.“ Prichádza väčšinou cez kozub a na rozdiel od nás rozdáva darčeky 25. decembra ráno. Teda rodičia princa Karola skĺbili dokopy zvyky dvoch krajín, pozn. prekladateľa).

Vždy som sa bál, keď som videl zapálený oheň v kozube. Rozmýšľal som, ako bude môcť Otec Vianoc prejsť cez kozub a priniesť darčeky? Zaspával som iba vtedy, keď bol oheň v kozube zhasnutý a naše topánočky stáli pekne v rade pred kozubom.


Trávili ste Vianoce v kruhu rodiny s vašimi rodičmi a sestrami alebo tiež s vašimi starými rodičmi a tetou Madame Carmen?

- Vianoce sme trávili stále s rodičmi (Ferdinand a Chantal de Bourbon-Siciles pozn.prekladateľa) a s mojimi dvoma sestrami - Béatrice a Annou. Niekedy sa stalo, že sa k nám pridali strýkovia alebo naši poľskí príbuzní. Na prvý sviatok vianočný sme spoločne stolovali s mojimi starými rodičmi (ružbašský svadobný pár - Rénier a Karolina de Bourbon-Siciles) a s mojou tetou Carmen. Ak bol v tom čase nejaký priateľ, známy alebo niekto z rodiny sám, tak sme ho prizvali k štedrovečernému stolu.

Takto sa nám prihodili rôzne zážitky, na ktoré nikdy nezabudnem. Vždy sme dostali viacero darčekov, ale bolo zvykom sa s jedným z nich rozlúčiť a podarovať ho chudobným deťom.


Aké tradície si vaša stará mama, Madame Karolina de Bourbon-Siciles, grófka Zamoyská ponechala z jej detstva?

- Moja stará mama nám stále rozprávala vianočné príhody z jej detstva plné čara. Neviem, či jej fantázia prikrášlila zakaždým dej, ale v každom prípade sme dychtivo počúvali historky o poľovačke na vlkov v zasneženej krajine alebo o nádherných báloch, ktoré sa uskutočňovali na rôznych rodinných panstvách. Jednou z rodinných tradícií bolo zhromaždiť na Vianoce personál a ponúknuť ho vianočným vareným vínom. Za vône škorice a klinčekov dostal každý zamestnanec darček.

Vianočná atmosféra na Štedrý večer bola podmanivá. Cez deň sme si vyrábali sviečky z mandariniek a večer sme nimi vysvietili okná a kozub. Postup bol následovný - najprv sme si prerezali mandarínku na dve časti. Odčlenili sme si delikátne šupku od mandarínky tak, aby sa šupka nepotrhala a tiež, aby ostal v strede mali knôtik z mandarínky. Práve ten sa neskôr zapálil. Nikdy nezabudnem na túto očarujúcu a romantickú atmosféru. Boli sme užastnutí a zároveň hrdí na svoju prácu. Misôčky zo šupiek slúžili na servírovanie kandizovaného ovocia, koláčikov a marmelády. Osvetľovanie stromčeka a nášho jedinečného neapolského Betlehemu bolo tiež vytúženou časťou čara našich Vianoc.



Môžete nám opísať, čo nesmelo na vašom štedrovečernom stole chýbať?

- Ako som už spomínal, mám nádherné spomienky na Vianoce z detstva. Trávili sme ich všetci spoločne a hlavne si spomínam na večere spred Vianoc, kde sme si pochutnávali na neapolských kulinárskych špecialitách. Napríklad sa servíroval úhor - famózny Capitone. Nesmeli v žiadnom prípade chýbať mostaccioli napoletani, chrumkavé čokoládové keksíky pochádzajúce z regiónu Companie.

Skúste si predstaviť tú atmosféru - teplé a priateľské prostredie, kde sa mi ligotali oči šťastím a vytešoval sa môj mlsný jazýček! A to všetko v jedinečnom prostredí, kde bola rodina pohromade. Bol tu ešte jeden zvyk, ktorý nesmel nikdy chýbať, a tým bolo pálenie mandarínkových šupiek v kozube. Tá nezabudnuteľná vôňa Vianoc, ktorá sa ovinula okolo nás, mi zostane navždy vrytá v mojej pamäti.


Dnes, keď pandemická situácia skomplikovala plány nám všetkým, ako plánujete stráviť Vianoce a s kým?

- Ako každý rok, budem tráviť Vianoce a Nový rok s mojou manželkou Camillou a s dcérami Carolinou a Chiarou. Neviem si ani iné Vianoce predstaviť. Je to veľmi dôležité a čarovné obdobie, ktoré by sme mali tráviť v spoločnosti ľudí, ktorí sú pre nás najdôležitejší. Vianoce budeme tráviť tu u nás, vo Francúzsku a podľa zdravotného protokolu, ktorý bude francúzskou vládou rozhodnutý v daný moment.

Ako som už spomínal, najdôležitejšie je stráviť spoločný čas s rodinou a nezáleží na mieste.

Naozajstný význam Vianoc je spoločné zdieľanie, láska k blížnemu a vrúcna modlitba.


Katarína Chapuis Šutorová


Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 47-48 (15. decembra 2020)