web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Peter Rindoš

Jubilant Emil Gurega bol súčasťou vydarenej futbalovej generácie

Nezabudnuteľné zápasy a veľký divácky záujem boli synonymom skvelej generácie futbalistov Starej Ľubovne v 70. rokoch predchádzajúceho storočia. Do kádra účastníka divízie vtedajšej tretej najvyššej súťaže v Československu patril aj vynikajúci krajný obranca a hlavičkár – Emil Gurega. Bývalý futbalista, ktorý sa aktívne venoval viacerým športom prednedávnom oslávil okrúhle sedemdesiatiny.


V minulosti bolo bežné, ak sa športovec venoval viacerým odvetviam naraz, univerzálom v tomto smere bol aj Emil Gurega (na fotografii štvrtý sprava v hornom rade). „Pamätám si, ako som za Ľubovňu nastúpil v sobotu alebo v nedeľu doobeda na volejbalový zápas a poobede som už utekal na futbal. Okrem toho som hrával aj hokej a ešte donedávna, trikrát do týždňa aj tenis. Bavilo ma to,“ rozhovoril sa dlhoročný športovec, ktorý koncom januára oslávil sedemdesiate narodeniny.


Mrzí ho, že nešiel do Dukly Praha

Kariéru talentovaného futbalistu malo naštartovať pôsobenie v Košiciach. Začiatok bol ideálny, neskoršie okolnosti však znamenali útlm. Potom nasledovala športová etapa v Starej Ľubovni. „Odišiel som do školy do Košíc a tam som začal hrávať najvyššiu dorasteneckú ligu. Trénerom bol dnes už nebohý pán Gajdoš, ktorý ma veľa naučil. V súťaži bolo množstvo kvalitných hráčov, neskôr reprezentantov. Potom som odišiel na vojenčinu do Prahy, kde som bol v čestnej stráži. Žiaľ, futbalu som sa tam prestal venovať, najviac ma mrzí, že som nešiel do Dukly, v ktorej hrali vojaci. Na vojne som vážil 77 kíl a po vojne 95,“ priblížil významné etapy svojho života ľavonohý futbalista E. Gurega.


Výborná partia a čuch na góly

Po vojenskej službe sa Staroľubovňan vrátil do svojho rodiska, kde sa pripojil k futbalovému tímu. Na ten onedlho čakalo historicky jedno z najúspešnejších období, keď v ročníku 1973/74 klub postúpil do divízie, v tom čase išlo o tretiu najvyššiu súťaž v Československu. „Do Ľubovne som sa vrátil, tuším v roku 1971. V mužstve bola výborná partia, ja som začínal v podstate od piky. Mali sme vytvorené výborné podmienky. Všetci boli niekde zamestnaní, niektorí však nerobili, iba trénovali. Chodievali sme na sústredenia, bolo to naozaj výborné obdobie,“ zaspomínal skvelý defenzívny hráč s čuchom na góly. „Hrával som väčšinou ľavého krajného obrancu. Ak sa niekto zranil, tak som zaskakoval aj na stopérovi. V sezóne sa mi podarilo strieľať po 6 - 7 gólov.“


Hore zľava: Anton Gábor, Gabriel Reľovský, Tomáš Reľovský, Jozef Serafin, Štefan Tarcala, Václav Kula a Karol Petroš. V strede: Jozef Pižňarský, Ondrej Zajac, Ján Szaniszló, Milan Bednár, Ján Zajac, Rudolf Vaško. Dole zľava: Michal Čabra, Vlado Harman, Ondrej Kovalčík, Milan Fuchs a Ján Polák, Emil Gurega i Ladislav Mačupa.



Vzácna remíza so Slovanom

Za približne deväť sezón v staroľubovnianskom klube, pri ktorého fungovaní zohral dôležitú úlohu vstup štátneho podniku Skrutkáreň zažili hráči všeličo. Nezabudnuteľnými ostali najmä zápasy s prívlastkom sviatočné. Divácky boom nastal, keď sa u nás predstavili olympionici Československa, ale najmä v roku 1976 Slovan Bratislava, vtedajší majster Československa. V kádri šampióna hrali osobnosti svetového formátu, z ktorých viacerí vyhrali v tom istom roku aj titul majstra Európy. „Slovan bol vtedy na sústredení v Tatrách a pre nás to bol obrovský sviatok. V jeho tíme hrali také mená ako Ondruš, Vencel, Pivarník, Čapkovičovci, všetko reprezentanti. Na náš štadión prišlo 5-tisíc ľudí, atmosféra bola vynikajúca. Pamätám si, ako Anton Ondruš hrešil, že ktorý blbec vybavuje takéto zápasy. Nepozdávalo sa mu to, lebo museli bojovať a makať naplno, no my sme aj tak uhrali výsledok 1:1. Pre nás ten zápas znamenal veľa,“ povedal E. Gurega.



Šport bol preňho zábavou

Okrem futbalu sa E. Gurega aktívne venoval aj súťažnému volejbalu, v ktorom Stará Ľubovňa vždy preukazovala kvalitu. „Pamätám si, keď sa vo volejbale kedysi organizovali turnaje okresnej odborovej rady. Mali v nich zastúpenie viaceré podniky z mesta a okresu. V tom čase som pracoval na pošte, tak spoluhráčov nebolo veľmi z čoho vyberať, boli to takzvaní kútoví. Mal som však jedného kolegu, ktorý mi vedel prihrať a ja som zakončoval. Boli to naozaj parádne turnaje,“ poznamenal nadšenec športu, ktorý mu v živote veľa dal. „Šport mi dal určite veľa zážitkov v partii a dobrý pocit z hry. Bola to zábava. Bral som to akosi prirodzene, keďže som sa hýbal už odmalička,“ uzavrel debatu čerstvý sedemdesiatnik Emil Gurega.

Zaspomínal si aj legendárny

Tomáš Reľovský

Na svojho spoluhráča z obrany v Starej Ľubovni si veľmi dobre spomína aj niekdajší stopér Tomáš Reľovský, ktorého pre nekompromisný štýl volali Metla. „Emil Gurega bol so svojou ľavačkou v tíme vzácnym artiklom. Do mužstva prišiel s Ďurim Firtom z VSŽ Košice. Na útočníkov vedel dávať fantastické pasy a na svojej pozícii mal vždy výborný odhad. Dokázal premieňať priame kopy z veľkej diaľky. Bol vynikajúci hlavičkár, v podstate našu obrannú trojicu Fuchs, Reľovský, Gurega len málokto dokázal prehlavičkovať. Emil mal na futbalistu navyše ideálnu nervovú sústavu.“



foto: archív G.R., T.R. a ĽMS

Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 9 (9. marec 2022)