Jeden obyčajný vianočný príbeh: Štedrý deň rodiny žijúcej v mlyne

Ranné slnko zohrievalo zamrznutú krajinu a odkrývalo pohľad na zasnežený mlyn. Po nočnej snehovej víchrici ho bolo všade plno a siahal až po okná. Deti s radosťou pozerali na túto krásu, ktorá ešte viac zvýraznila Štedrý deň. Rýchlo sa obliekli a pustili do roboty. Dievčatá pomáhali mame v kuchyni a chlapci otcovi s odhŕňaním snehu.

Výchova v skromnosti obklopená láskou

V tomto mlyne vzdialenom od mesta, rástli mlynárove deti poznačené samotou, ale o to viac si boli bližší a túlili sa pod ochranu dvoch milujúcich rodičovských sŕdc. V mlyne bolo päť detí, dve dcéry a traja synovia. Mlynár Štefan s manželkou Alžbetou milovali svoje deti, radosť, ktorá bola pre nich skúpa a nežičlivá, nachádzali v deťoch, ktoré rástli v poslušnosti a múdrosti.

Ticho v tomto údolí prerušoval len hrkot mlynského kolesa, ktoré sa neúnavne krútilo. Mlynár poctivo vykonával svoje remeslo, uvedomoval si, že každodenný chlieb, na ktorý všetci čakajú, rodí sa z jeho úmornej a tvrdej roboty. Kňaz sýti dušu a on telo. Aj preto sa tu len zriedka oddychovalo, mlynské koleso stíchlo len v nedeľu, keď sa vybral s deťmi do lesa za mlynom. Bolo to miesto ich detských hier, tu ich učil spoznávať dary a múdrosť prírody, prihovárať sa k stromom, lúke plnej pestrofarebných kvetov, ktorých tu bolo neúrekom a posiate nimi bolo celé údolie. Všetci súrodenci prežívali to isté detstvo a lásku, tu istú krásu. Milovali svoje kvety, svoje lesy a svoje ticho. Kráse nazhromaždenej v duši ostali vždy verní.

Mama, ktorá bola výnimočná v skromnosti, pracovitosti, obetavosti, zbožnosti a láske, vychovávala z nich jemné, pozorné deti milujúce život, učila ich čerpať múdrosť aj v jednotlivých ročných obdobiach a zvykoch, ktoré sa svojím pôvabom k nim prihovárali aj v dospelosti. Počas večera obdivovali oblohu plnú jagajúcich sa hviezd, ktoré sa prihovárali k ich dušiam a vtedy ich mamka chytila za ruky a rozprávala o večnosti tam hore, o pominuteľnosti všetkého tu dole, o nekonečnej dobrote Božej na výšinách a o zlobe a nenávisti tu na zemi. Skromné priestory mlyna boli vyzdobené jej čnosťami, ktoré zanechala deťom ako najcennejší dar.

Aj v ťažkých časoch vždy príde vianočný zázrak

Ľudia prechádzajúci okolo mlyna prinášali čoraz horšie správy o vojne a biede. Zle časy valili sa ako mračná ohlasujúce blížiacu sa búrku. Ubúdalo vozov plných zlatistého obilia a pribúdala bieda. Mlynár pocítil bolesť v duši, mlynské koleso sa však nezastavilo, pracoval ďalej. Jeho mäkké a dobrácke srdce mu nedovolilo nikoho odmietnuť, aj keď nemali z čoho zaplatiť. Jeho jedinou radosťou boli deti, ktorým vyprosoval lepšiu budúcnosť a tešil sa, že sa im darí aj v škole. Keď sa ohlásila jeseň a rodičia vyprevádzali deti do školy, údolie okolo mlyna stíchlo.

Len čo chodníky okolo mlyna boli vyčistené a nanosené aj drevo do kuchyne, chlapci sa vybrali do lesa po vianočný stromček. Vyhliadli si ho už v lete a tešili sa na túto chvíľu, kedy si ho odnesú domov. Mali čo robiť, aby ho v zasneženom lese našli. O to radostnejšie sa ponáhľali domov, aby ho mohli vyzdobiť, na túto chvíľu čakali celý rok. Mlynské koleso ticho stálo, ale v mlyne bolo rušno. Každý niečo robil, aby všetko bolo čo najskôr pripravené a mohol prísť vytúžený Štedrý večer, aký je len jeden v roku.

Čisto v mlyne, čisto v duši, všade krásne a vonku zapadajúce slnko a obloha plná hviezd, priam rozprávková krajina. A keď sa z mesta ozval hlas zvona, rodičia sa s deťmi pomodlili a zasadli k štedrovečernému stolu. Vianočné jedlá, koláče, svetlo sviečok z vianočného stromčeka, teplo z vykúrenej pece, medom voňajúci lipový čaj a radosť aj zo skromných darov zvýrazňovali posvätnosť tohto večera. A keď zvon v túto vianočnú noc zvolával ľudí na polnočnú omšu, boli už na ceste do kostola.

Text a foto: Ľubomír Ogurčák

Článok bol uverejnený v Ľubovnianskyh novinách č. 47 - 48 (15. december 2021)