Po troch mesiacoch zatvorenej prevádzky znovu začal poskytovať sociálne služby aj Dom sv. Anny, a to momentálne pre 50 prijímateľov v domove sociálnych služieb a rehabilitačnom stredisku a 18 deťom do siedmeho roku života prostredníctvom služby včasnej intervencie. Aj keď v obmedzenom režime a za dodržiavania prísnych hygienicko-epidemiologických podmienok. Všetci sa znovuobnoveniu prevádzky potešili, dni nútenej izolácie znášali ťažko hlavne klienti.
Nestratili kontakt ani počas koronaodstávky
Tak ako všetky prevádzky tohto typu aj Dom sv. Anny ostal zo dňa na deň zatvorený a bola to nová situácia. Tak pre deti, ako aj dospelých. Každodenný režim sa zrazu obmedzil len na domáce prostredie. „Poniektorí veľmi ťažko prijímali a nechápali prečo musia zrazu ostať doma a nemôžu sa stretávať so svojimi kamarátmi,“ vrátila sa do ťažkého obdobia vedúca zariadenia v Starej Ľubovni Monika Markovičová. Ako dodala, personál sa preto snažil zaujať nielen profesionálny, ale hlavne ľudský postoj. Zostal v neustálom kontakte so všetkými prijímateľmi služieb. A to cez video hovory. „Pripravovali sme pracovné listy a úlohy, ktoré sme podľa možností distribuovali do ich domovov. Kde to bolo možné. Bolo to náročné hlavne na čas pre všetkých. Ale znova sme sa naučili niečo nové. Každá nová situácia nás posúva odborne i ľudsky vpred,“ pripomenula M. Markovičová.
Hlavne deti s autizmom neznášajú zmenu Ako sa vyjadrila klientka zariadenia Alžbeta, tri mesiace bez možnosti stretnúť sa s priateľmi a pracovníkmi zariadenia, to bol veľmi dlhý čas. „ Izolácia bola ťažká, ja mám rada spoločnosť a kolektív mojich kamarátov. Vzhľadom k tomu, že mám handicap, počas pandémie nebolo toľko možností vyjsť von do spoločnosti, len v rámci rodiny. Netrpezlivo som očakávala deň, kedy sa zariadenie otvorí, lebo už mi chýbali moji kamaráti,“ vysvetlila. Sociálnu izoláciu od kolektívu ťažko znášali aj deti s poruchami autistického spektra, o ktoré sa tu tiež starajú. „Tieto deti majú rady stereotyp a poriadok v aktivitách počas dňa. Denná rutina sa zmenila. Nevedeli, čo majú očakávať, aké sú plány na deň a kedy sa táto situácia vráti do normálu. Práve preto bolo pre nás kľúčové kontaktovať rodičov a pomôcť im nastaviť stabilnejší program aj v domácom prostredí. Štruktúra dňa deťom pomohla, aby pre nich bol čas strávený doma prehľadnejší, zmysluplnejší a uľahčila sa týmto aj ich adaptácia na novú situáciu. V niektorých prípadoch bolo potrebné deň aj vizualizovať pomocou obrázkov, aby dieťa porozumelo sledu udalostí, ktoré ho v daný deň čakajú,“ priblížila vedúca zariadenia, ktoré tým, že sa stará o deti, ponúka priestor aj rodičom na čas pre seba, prípadne možnosť zamestnať sa. To všetko tiež na dlhé mesiace vypadlo. „Pre nás to bol poriadny šok. Vysvetlite synovi, že do zariadenia nejdeme, lebo je zatvorené, keď už má pár rokov ten istý rituál a zrazu nič. Prvé dni to boli muky. Prejsť na nový režim, vymýšľať čím ho zaujať, ako nahradiť tety zo zariadenia… Pre mňa, ako matku, to bolo najťažšie. Všetky práce a činnosti sa odkladali, len aby bol spokojný a my sme sa mu snažili venovať naplno. Prechádzky, šitie rúšok, varenie a chod domácnosti sme museli zvládať spolu. Kto nezažije, nepochopí,“ priblížila nám matka jedného z klientov zariadenia, o ktorých sa tu stará 18 zamestnancov na rôznych pozíciách.
Foto: archív Dom sv. Anny
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 24 (23. jún 2020)
Comments