Jedným z najočakávanejších bodov, ktoré prinieslo aprílové rokovanie poslancov, bola informácia o príprave transformácie príspevkovej organizácie VPS a obchodných spoločností mesta. To by totiž rado uzavrelo tému, ktorá, ako poznamenal jeho primátor, rezonuje naprieč zastupiteľstvami minimálne 12 rokov. Prečo, kedy a ako konkrétne sa už dozviete v rozhovore s Ľubošom Tomkom (na fotografii).
Pravdupovediac, transformácia spoločností by sa doteraz dala prirovnať k nerozviazateľnému gordickému uzlu. Čo vás viedlo, obrazne povedané, vziať do rúk mačetu a vyriešiť konečne bradatý a poriadne „zapeklitý“ problém?
– Tak ako som to prezentoval aj na MsZ, finančné vzťahy medzi mestom a obchodnými spoločnosťami i príspevkovou organizáciou sú na úrovni viac než 2 mil. € ročne. Je tam teda alokovaný značný finančný objem, a preto je veľmi dôležité, ako mestské spoločnosti fungujú a hospodária so svojimi príjmami.
Ako by to fungovanie mohlo vyzerať po novom, ste 25. apríla naznačili aj poslancom. Čo si od prezentovaného návrhu sľubujete?
– Jednak vyriešenie priestorových otázok, ale tiež zracionálnenie ich fungovania. Treba povedať, že mestu síce rastú príjmy, no taktiež, a výrazne, aj výdavky. Navyše, musíme sa vysporiadať s veľmi dôležitým ľudsko-zdrojovým faktorom. Už teraz vnímame, že je problém obsadiť niektoré pozície po ľuďoch, ktorí odídu do dôchodku. Musíme sa tak zaoberať aj tým, ako zatraktívniť zamestnanie v obchodných spoločnostiach, čo, samozrejme, súvisí so zvyšovaním miezd. Zároveň však musíme nárast výdavkov udržať pre mesto v prijateľných rámcoch.
Išlo by o definitívnu podobu transformácie alebo je priestor aj na korekcie?
– Na MsZ bol predložený predbežný, štartovací návrh. Je to živý dokument, podoba ktorého sa teda môže meniť. Vždy ale budú rozhodovať poslanci. Isté však je, že tému, ktorou sme sa po prvý raz zaoberali v roku 2013, by sme chceli v tomto definitívne uzavrieť.
Pod svojimi krídlami má radnica štyri eseročky a jednu príspevkovú organizáciu. Ako sa, pochopiteľne, pokiaľ bude poslancami schválená, dotkne transformácia každej jednej z nich?
– Najskôr musím podotknúť, že tá už vlastne prebieha. Napríklad EKOS utlmil skleníkové hospodárstvo, ktoré bolo neefektívne. Keď sa na to pozrieme z pohľadu predmetu činnosti, Slobyterm by naďalej vyrábal teplo, spravoval byty a prevádzal stavebnú údržbu bytových a nebytových priestorov. Odčlenili by sa však od neho športová hala s plavárňou, o správu a prevádzku ktorých má, zatiaľ len ústne, záujem Volejbalový klub mesta. V tomto prípade však treba dôkladnú analýzu toho, aké plusy a mínusy by pre nás toto rozhodnutie prinieslo.
Čo EKOS? Predpokladám, že nakladanie s komunálnym odpadom a separovaný zber mu zostanú.
– Áno, a tiež kompostáreň i lesy. No ako som už spomínal, stredisko zelene by sa presunulo na VPS. Chceme totiž skĺbiť správu a údržbu miestnych komunikácií pod jednu spoločnosť. Naším zámerom je, aby sa v zime mohla pracovná sila využívať na údržbu miestnych komunikácií a počas ostatných mesiacov na údržbu zelene. Tú totiž doteraz vykonávali často iba sezónni pracovníci.
Keď som hovoril o záujme VKM vziať pod seba športoviská, rovnaký návrh máme na stole aj pri futbalovom štadióne – od MFK. Podobne ako u plavárne a haly však treba i v tomto prípade spraviť dôkladnú analýzu a rozhodnúť. Ak to potom prejde cez poslancov, VPS by tak ostala správa cintorínov a Domu smútku, vrátane podnikateľskej činnosti, a tiež verejného osvetlenia. A pochopiteľne, správa a údržba miestnych komunikácií.
No a čo „zákuskové“ firmy – Marmon a ĽMS?
– Pri prvej z nich navrhujeme, aby Historický vojenský tábor s parkoviskom pod hradom ostali v jeho správe, Informačné centrum a Dom ľubovnianskeho mešťana však navrhujeme presunúť pod mesto. Dôvodom je lepšia koordinácia galérie, domu mešťana i kultúry, v ktorej vidím rezervy. Ľubovnianske noviny by mali tiež prejsť pod mesto, prípadne sa uvažuje aj nad tým, aby ĽMS fungovala v takom režime ako doteraz.
“Transformáciu spoločností považujem v roku 2020 za prioritnú tému.”
Na MsZ zaznel z poslaneckých lavíc názor, že to, čo je na ťarchu, zoberie na seba samospráva a strediská generujúce zisk ostanú spoločnostiam…
– Treba si uvedomiť jednu vec – prevádzka plavárne, športovej haly alebo Informačného centra nebude nikdy zisková. Či teda budú pod mestom alebo v inej spoločnosti, vždy budeme financovať tieto služby, pretože ide o verejný záujem.
Všetko, čo doteraz odznelo, sa týkalo len organizačných vecí. Vlani ale mestom rezonovalo spojenie areálov VPS i EKOS-u. Bude sa teda zmena týkať aj tohto?
– Pred časom som počúval, že mi stačí jedna A4 s jednoduchým príkazom primátora – VPS sa sťahuje na EKOS a hotovo. Každopádne, pred týmto rozhodnutím si chcem spraviť poctivú analýzu, pretože to bude mať výrazný dopad na mesto.
Už v roku 2009 bola spracovaná architektonická štúdia, podľa ktorej na Popradskej ul. mala vzniknúť nová hala, prevádzková budova a taktiež šatňové časti, ktoré EKOS potrebuje rozšíriť i skultúrniť. A v závislosti od toho, ako budú spracovávané PET fľaše, potrebuje tiež rozšíriť kapacity na spracovanie triedeného zebru. Ak má rozprávať v číslach, v roku 2009 boli odhadované náklady na to, aby boli EKOS a VPS priestorovo zabezpečené, približne 45 mil. Sk. V súčasnosti, po indexácii, by rozpočtový náklad dosiahol zhruba 2 mil. €. To je ale iba prvá z možných alternatív. Ďalšia hovorí o odkúpení blízko stojacich budov a pozemku, ktoré vie VPS využiť na svoju činnosť. I keď by potrebovala viac. Predstava majiteľa je však na úrovni 600-tisíc €, čo je pre nás neprijateľné. Variantou číslo 3 je sústrediť VPS do areálu kompostárne.
Je tam na to priestor?
– Pravdupovediac, nie. Navyše, kompostáreň je pre nás životne dôležitá v súvislosti s triedeným zberom a miestom na zber biologicky rozložiteľného odpadu. Projektant teda navrhol nevyužitú plochu vedľa, kde by sa postavili garáže, prístrešky a administratívna budova. Je tu aj miesto na inertný materiál.
Koľko by toto všetko približne stálo?
– Odhadovaný rozpočtový náklad je na úrovni 700 000 €. V prípade areálu Ekoprogres-u, resp. LimoŠpesu, 500 – 600 tisíc €. To je však iba priestorové zabezpečenie, nehovorím ešte o technike, do ktorej potrebujeme nevyhnutne investovať. Cieľom totiž nie je vybudovať len špičkový areál, ale tiež dosiahnuť také technické zabezpečenie spoločností, aby mohli plniť úlohy, na ktoré boli založené. Výdavky pritom určite nebudú nízke, preto chceme predložiť kalkulácie, ekonomické analýzy a v jeseni tohto roku sa rozhodnúť.
Comments