Včelári privítali iniciatívu ministra životného prostredia, aby sa prijali opatrenia prospešné pre život včiel. No neboli spokojní s jeho vyjadrením, aby sa včela medonosná zaradila medzi chránené druhy.
Vytvoril sa tak priestor pre širšiu debatu ako včelám pomôcť. Včela je aktuálne zaradená medzi hospodársky významné zvieratá a včelári ju teda môžu chovať. Ak by sa včela stala chráneným druhom, podľa zákona by sa chov včiel mohol skomplikovať, čo by mohlo spôsobiť pokles včelstiev a zároveň záujem o chov včiel. Štátna veterinárna a potravinová správa naznačuje, že včelárom by mohol narúšať systematické liečenie a rozmohlo by sa šírenie chorôb, napr. včelieho moru. „Táto choroba sa nedá liečiť. Úle napadnuté morom sa musia spáliť,“ uviedol včelár Rudolf Roman. Chránené druhy sa ale nesmú vedome zabíjať.
Ministerstvo životného prostredie však neskôr upresnilo, že sa upriami skôr na ochranu prostredia, v ktorom včely žijú. Do úvahy prichádza plán, ktorý by obmedzil chemizáciu polí a vytvoril časový harmonogram postrekov. „Používajú sa rôzne agrochemikálie. Včelám sa z toho pravdepodobne narúša genóm – jej vnútorná dispozícia slabne, má oslabenú imunitu. Okrem postrekov príroda v súčasnosti nedokáže včelstvá dostatočne vyživiť peľom. Lúky sú mulčované, keď sa k tomu pridá chladné počasie a dážď, ktorý vyplavuje nektár z kvetov, včely začínajú hladovať,“ domnieva sa včelár R. Roman.
Podľa jeho uvažovania sa bude musieť nájsť kompromis medzi poľnohospodárskym sektorom a včelármi. „Je na agropodnikateľoch, aké ústupky sú schopní urobiť. Aj oni totiž musia zabezpečovať dostatočnú výrobu potravín pre ľudí. Pestujú však niekedy aj to, čo je pre nich momentálne výhodnejšie. Možno preto máme na poliach toľko repky olejnej,“ podotkol R. Roman.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 27-28 (14. júl 2020)
コメント