Školský rok začal ešte len pred dvomi týždňami, niektorí by si však prázdniny najradšej zopakovali znovu. Stane sa tak o 43 dní, pretože školákov čakajú jesenné prázdniny. Vrátane dvojmesačných letných prázdnin, sviatkov a víkendov nadväzujúcich na prázdniny budú mať žiaci v školskom roku 2019/2020 106 voľných dní. Zaujímalo nás, ako sa s dňami pred voľnom a po ňom školáci vedia zžiť.
Janka Compeľová, učiteľka základnej školy: – Z voľných dní sa žiaci tešia, lebo si oddýchnu a môžu sa venovať aktivitám, ktoré cez školské dni nestíhajú. Ale po takýchto dňoch prichádzajú ešte viac unavení a učivo s nimi treba opakovať. Voľné dni inak prežívajú rodičia, ktorí si v takýchto dňoch nevedia k deťom zaobstarať opateru. V práci toľko voľna nedostanú a nie všetci majú po blízku starých rodičov.
Alena Birčáková, psychologička: – Asi záleží od dňa, kedy je voľno. Taký voľný piatok poteší deti a priznajme si, aj dospelých. Voľný deň v strede týždňa môže narušiť zabehnutý stereotyp a potom závisí na type osobnosti dieťaťa, ako na to reaguje. Sú deti, ktoré sa prispôsobujú zmenám ťažšie. Taktiež mladšie deti sú citlivejšie na narušenie zabehnutého stereotypu, ale reakcia dieťaťa súvisí s postojmi a správaním rodičov. Deti sú ako emočné radary, vycítia našu nepohodu a často potom zafungujú ako rozbuška konfliktu. Pri protestujúcom dieťati pomáha zaujať pokojný, pevný postoj, spojený s empatickým porozumením. Väčší problém vrátiť sa do „zabehnutých koľají“ majú aj deti, ktoré chodia do škôlky alebo do školy nerady. Ale aj na „vyrušenia“ si časom zvykneme, vytvoríme si nový stereotyp, skôr by ma zaujímalo, či učebné osnovy v škole pamätajú na toľko voľna navyše…Moja rada školákom? Keď je voľno v stredu, už v utorok sa pripravte na štvrtkové vyučovanie a voľný deň zmysluplne využite, aby ste mali o čom v škole rozprávať.
Ján Palša, učiteľ gymnázia: – Dôležité je, aby prázdniny neboli len tzv. prázdnymi dňami, ale aby ich žiaci a študenti plnohodnotne využili. Spojili aktívny oddych napríklad s čítaním kníh, s istou formou vzdelávania sa, rozširovania obzorov. V gymnáziu nepociťujem, že sa študenti ťažšie rozbiehajú, skôr je cítiť, keď sa už blíži obdobie prázdnin. Vtedy je to náročnejšie, viac požiadaviek, nárokov, vidina blízkeho voľna… Vďaka medzinárodným výmenám, ktoré sme v minulých rokoch absolvovali, viem, že v Európe nepatríme medzi krajiny s najvyšším počtom prázdninových dní. V niektorých krajinách sú prázdniny študijným voľnom, po ktorom prichádza obdobie testovania. Pre našich gymnazistov, zvlášť vo vyšších ročníkoch, sú prázdniny (okrem letných) časom oddychu, ktorý musia spojiť aj so štúdiom. Napríklad pri stredoškolskej odbornej činnosti, pri seminárnych prácach, pri príprave na maturity. Musia si dobre rozvrhnúť čas. Závisí to ale od nich a od prostredia. Škola im ponúka možnosť rozvíjať sa. Musia chcieť, my ich motivujeme, no aktivita musí prísť aj od nich. Podnetné prostredie je veľmi dôležité nielen v škole. Pre školu je zase výzvou, aby sa žiaci, študenti tešili nielen do školy (napr. na spolužiakov), ale aj na školu.
Anna Vasiľová, učiteľka materskej školy: – Deti v predškolskom veku najviac vnímajú letné prázdniny. Niektoré mamičky nám už v auguste písali, nech už rýchlo začneme, pretože sa im už doma ťažko vypĺňal pre deti program. Niektoré deti sa do kolektívu vrátia bez problémov. Horšie je to vtedy, ak ešte nie sú navyknuté na kolektív a odlúčenie od rodičov im robí problém a musia si tiež privyknúť na denný režim v materskej škole. No deti sa netešia len na prázdniny, ale aj na víkendy. Keď im povieme, že je piatok, tak už vedia, že v sobotu a nedeľu majú voľno.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 34 (17. september)
Yorumlar