top of page
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Redakcia ĽN

Ako hovoriť s deťmi o vojne? Od rodičov potrebujú pocit istoty a bezpečia, hovorí odborníčka

Vojnový konflikt u našich východných susedov zasiahol do všetkých sfér našich životov. Napätie, negatívne správy a obavy o vlastnú budúcnosť, to všetko sa podpisuje aj pod náš psychický stav. O to viac u detí, ktoré ešte nechápu, čo sa deje. Ako sa majú správať dospelí v tejto neistej situácii, ako s nimi rozprávať o vojne, aké príznaky môžu pozorovať u detí v stresových situáciách a kedy je už potrebné navštíviť psychológa - aj k tomu sa vyjadrila psychologička Simona Horbaľová.

Ešte nikdy nebol vojnový konflikt tak blízko nás, týka sa našich bezprostredných susedov, aj preto sú všetci zahltení množstvom informácií a nedá sa zrejme vyhnúť komunikácií o vojnovom konflikte aj s deťmi. Ako ale s nimi rozprávať tak, aby sme ich nevystrašili, respektíve, máme vôbec s nimi hovoriť o vojne?

- Deti citlivo vnímajú zmeny, ktoré sa dejú v ich okolí a rovnako tak aj emočné rozpoloženie svojich blízkych. Pozorujú nás a vnímajú naše znepokojenie či prípadný strach. Preto je dôležité informovať deti o aktuálnej situácii pravdivo a primerane ich veku. Netreba sa tváriť, že sa nič nedeje, pretože váš potomok veľmi dobre vie, že to nie je pravda. Ak sa dieťa chce rozprávať o vojne, dáva vám najavo, že ho niečo trápi a potrebuje poznať odpovede na svoje otázky. Vtedy je dôležité dopriať mu ich citlivo a primerane podľa veku dieťaťa.


Aký je teda primeraný vek dieťaťa, kedy by sme mohli s ním otvoriť túto tému? Na čo sa zamerať v rozhovore s mladšími a staršími deťmi?

- Mladším deťom vo veku 8 - 10 rokov je dôležité poskytnúť krátke a faktické informácie. V tomto veku sú pre dieťa stabilitou rodičia a dospelí v ich okolí. Preto by sme im mali informácie podávať v bezpečnom a úprimnom znení. Pri konverzácii s tínedžermi môžeme spočiatku zistiť, čo o danej téme už vedia, aký na to majú názor, aké sú ich hodnoty či postoje, aj to odkiaľ získavajú informácie. S nimi by sme sa už o príčine konfliktu mohli rozprávať.

Deti vo veku 13 rokov a viac potrebujú viesť s dospelými otvorený dialóg. Rešpektujte ich, nechajte ich vyjadriť svoj názor. Vtedy môžete podporiť kritické myslenie svojich detí.


Zvlášť staršie deti majú prístup k rôznym tokom informácií, mali by sme ich nejako obmedziť či kontrolovať prístup k internetu alebo televízii?

- Je to individuálne z viacerých hľadísk. Treba prihliadať na vek dieťaťa, jeho schopnosť spracovať citlivé informácie a selektovať pravdivé či nepravdivé informácie. V súčasnej situácii je veľmi ľahké dostať sa k videám či záberom nevhodných pre maloletých divákov, alebo užívateľov internetu. Každý rodič by mal svoje dieťa poznať najlepšie a reagovať adekvátne k situácii. Odborníci neodporúčajú vystavovať mladšie deti obsahu, ktorý zobrazuje boje či vojnové násilie. Tínedžeri už majú takýto obsah na dosah, nemal by byť pre nich skrytý. Dôležité je myslieť na to, aby mali priestor hovoriť o svojich pocitoch s rodičom, o tom, čo v nich vyvoláva sledovanie takýchto záberov a aj o tom, čo by v konkrétnej chvíli potrebovali.


Ako odbúravať u detí stres či pocity úzkosti zo súčasnej situácie? Mali by sme ich pripraviť aj napríklad na situáciu, že by sme sa museli ukrývať v krytoch či pivniciach, ako to vidia v médiách?

- U dieťaťa je podstatné poskytovať mu pocit blízkosti a bezpečia, ktoré teraz veľmi potrebuje. Pre deti je uchopiteľnejšie, ak ich ubezpečíme, že vojna začala, no je od nás ďaleko a sú ľudia, ktorí pracujú na jej ukončení, než aby sme im povedali frázu „neboj sa“.

Ľudia prirodzene mávajú v nových, neznámych situáciách obavy či pocit ohrozenia. V aktuálnej situácii treba dieťa upokojiť, vysvetliť mu, že nám zatiaľ nič nehrozí. Rodič môže vyjadriť vieru, že vojnový konflikt sa čoskoro upokojí a skončí. Psychológovia však radia uistiť dieťa, že ak sa niečo zmení, ak sa niečo dôležité udeje, budete ho o tom včas a pravdivo informovať, a tak aj v prípade zmien urobiť.


Ako si my, dospelí, máme ustrážiť vlastné emócie pred deťmi alebo je lepšie, ak pred nimi nič neskrývame?

- Dieťa sa primárne učí od svojho rodiča, vníma a pozoruje jeho reakcie, aj to ako pristupuje k novým situáciám a ich riešeniu. Je dôležité rozprávať sa s deťmi o emóciách, o tom ako prežívame, my, dospelí túto novú situáciu. Podstatné je, aby sme ostali pokojnými, nevyplašili dieťa vlastným nepokojom. Poskytneme tým dieťaťu pocit bezpečia a istoty. Preto, aj keď nám dieťa položí otázku, na ktorú momentálne nevieme odpovedať, je podstatné ostať pokojným, priznať dieťaťu, že momentálne neviem odpovedať, no ak odpoveď nájdem, budem ju s ním zdieľať.

My, dospelí, nesmieme zabúdať na vlastnú psychohygienu, či už to je formou prechádzky, športovania či svojej vlastnej záľuby. Je dôležité byť v čo najväčšej osobnej pohode, aby sme boli oporou našim deťom. Vyhraďte si čas na správy, nenechajte sa nimi zahltiť. Dodržiavajte svoju bežnú rutinu, nezostávajte sami, zdôverte sa niekomu so svojimi obavami. Ako rodina môžete s deťmi hovoriť o pomoci pre oblasti zasiahnuté vojnovým konfliktom, deti môžu, napríklad nakresliť obrázok či vytriediť svoje hračky a tým vyjadriť podporu deťom z Ukrajiny, pričom sa budú cítiť zaangažovane pri pomáhaní druhým.


Aké príznaky by mali byť pre nás varovným signálom, že dieťa prežíva veľký stres so súčasnej situácie? A kedy by sme mali navštíviť psychológa?

- Stres u detí sa objavuje v situáciách, ktoré ich prerastajú. Najväčším príznakom je zmena v správaní dieťaťa. Objavuje sa agresivita či vzdor, dieťa sa môže často rozplakať bez dôvodu, horšie zaspáva, či má problémy so spánkom, jedením alebo sa vyskytuje bolesť brucha. Pokiaľ sa tieto príznaky objavujú u dieťaťa náhle a bez zjavnej príčiny, mal by rodič zvážiť návštevu psychológa.


Rozhovor pripravila Denisa Palgutová

foto.: archív S.H.

Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 10 (16. marec 2022)


bottom of page