web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
web_lms_500x200_bec_ceny.jpg
  • Mgr. Miriama Sekelská

Adam Sikorják: Študovať v Oxforde je náročné, no stojí to za to

V čase, keď ešte netušil, že jeho kroky povedú na prestížnu Univerzitu v Oxforde, zo žartu poslal jednu z piatich prihlášok práve do tejto vyhlásenej inštitúcie. Adam zvládol všetko potrebné k prijatiu na štvorročný odbor chémie a má za sebou veľmi úspešný prvý rok štúdia. Je rád, že si vybral tak ťažkú školu, pretože vie, že mu štúdium dá všetko, čo bude potrebovať.

Oxford, najlepšia univerzita na svete za posledných päť rokov, pozostáva z viac ako 30-tich kolégií a Adam študuje na St John´s College. V odbore chémia na jeho kolégiu študujú ôsmi študenti, okrem neho šiesti Briti a jeden Bulhar. „Mal som obavy zo šiestich anglických spolužiakov, či mi nebudú dávať najavo, že nie som Brit. No cítim sa v kolektíve veľmi dobre. Máme štyroch profesorov, ktorí nás vyučujú a starajú sa o nás aj osobnostne. V kolégiu sv. Jána žije spolu približne tisíc študentov, profesorov a pracovníkov. Vážim si, že sú otvorení a akceptujú naozaj každého. Sú tam ľudia rôznych národností, náboženstiev, nikto na nikoho nepozerá zvrchu. Snažia sa, aby sa v kolégiu nikto necítil ako cudzinec,“ opísal Adam.


Školský rok v Oxforde začína v októbri, je rozdelený na tri semestre. Prvý trvá do Vianoc, druhý do Veľkej noci a posledný do polovice júna. „Najviac ma bavila organická chémia. Matematika bola občas náročnejšia, venoval som jej veľa energie. Veľmi ma potešilo, že som sa mohol chémiu učiť na princípe súvislostí. Už to nie je bifľovanie ako na strednej škole. Na skúškach sme nemali typické príklady. Museli sme na základe získaných vedomostí prísť na niečo nové. Zažiť ten posun z teoretickej do praktickej roviny je skvelé. Je to jeden zo základných princípov vedy,“ vyzdvihol Adam. Ako doplnil, na konci semestra každý profesor napíše študentovi spätnú väzbu, ako sa mu darilo a čo by mal zlepšiť.

St John´s College

BEZ DIÁRA TO NEJDE

Štúdium na prestížnej škole je náročné, počas týždňa treba zvládnuť desať prednášok. A nielen to. „K tomu sme mali ešte dvakrát celodenné labáky a štyrikrát do týždňa skoro dvojhodinové tutoriály. Sú to osobné rozhovory s profesormi, ktorí nás majú na starosti z každého predmetu. Preberáme na nich jednotlivé témy z prednášok. Zadajú nám úlohy, ktoré musíme poslať dopredu vypracované a potom si ich spolu prechádzame a pracujeme na tom, čo by sme mohli zlepšiť. Je to priama spätná väzba, ktorej sa až tak na univerzitách študentom nedostáva,“ povedal nádejný chemik.


Počas štvorročného magisterského štúdia sa študenti tri roky venujú teórii a laboratórnym cvičeniam. Vo štvrtom píšu diplomovú prácu. „Celý rok som sa venoval fyzikálnej, organickej, anorganickej chémii a aj matematike. Na konci roka som z toho absolvoval štyri veľké písomné skúšky. Pociťoval som veľký stres, pretože testy boli štyri dni po sebe a trvali aj tri hodiny. Celkovo je to dosť súťaživé, pretože sa všetko počíta do záverečného titulu. Tak ako my máme rôzne vyznamenania, tak v Oxforde je to rozdelené do tried a každý sa snaží získať tú najvyššiu, a to je nad 70 percent,“ vysvetlil Adam, ktorému sa ich na skúškach podarilo získať.

Cez víkend je zahltený štúdiom, dopisovaním labákov a pripravovaním sa na tutoriály. „Už na začiatku roka nám povedali, že bez diára to nepôjde. Teraz už tomu verím. Musíme dodržiavať rôzne termíny, ak sa niečo nesplní, strhávajú sa za to body, ktoré idú do záverečného hodnotenia.“


CHCE SA VENOVAŤ VEDE

Po skončení štúdia by Adam rád ostal vo Veľkej Británii, spravil si doktorát a pokračoval vo vedeckej sfére. „Bolo veľkou výhodou, že som začal študovať ešte v čase, keď bola Veľká Británia súčasťou Európskej únie. Teraz je to komplikovanejšie. Zvýšili sa poplatky a treba myslieť na víza, či už cestovateľské alebo študentské. Ja som ešte získal niečo ako prechodný pobyt na päť rokov,“ povedal Adam, ktorému sa v krajine žije veľmi dobre. V rámci mimoškolských aktivít začal fotiť, pretože Oxford je podľa neho krásne mesto, kde je stále čo objavovať.

„V tejto spoločnosti si človek zvyká na veci, ktoré by na slovenských internátoch nezažil. Mal som online prednášku. Prišla pani upratovačka, začala mi v izbe vysávať, prezliekať periny, vysypávať kôš...," prezradil nám i to, že keď chcel pomôcť, nič mu nedovolila.


„Keď napíšem e-mail, že potrebujem niečo vyriešiť, do dvadsiatich minút príde odpoveď, že sa o to nemusím starať. Všetko za mňa vyriešili, či už s ubytovaním alebo aj izolovaním kvôli korone či testom. Je tu naozaj špičková starostlivosť o študentov. Je milé, keď máš množstvo učenia a teta z ubytovacieho ti popraje pekný deň, a že všetko už vybavili,“ ocenil Adam dobre fungujúci systém, no spomína si aj na jedno nie príliš krásne ráno. „Najhoršie bolo, keď sa pred svitaním rozozvučal alarm. Nevedel som, čo sa deje, všetko najcennejšie som si začal baliť. Nakoniec to bola len protipožiarna skúška a prvákom to zabudli povedať,“ s úsmevom spomína Adam a dodáva, „počas trimestrov sa človek potrebuje aj odreagovať, či už s partiou kamarátov, alebo prechádzkou po meste, či jazdou na koni. Oxford je bohatý na mimoškolské aktivity a každý si tu nájde svoje,“ porozprával Novoľubovňan o tom, ako si zvykol na nový život v novej krajine.


foto: Matej Žabka, archív A.S.

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 31 (25. august 2021).