top of page
  • Writer's pictureRedakcia ĽN

Ľubovnianske noviny v rukách potomka rodu Zamoyských

Updated: Jul 10, 2020


foto_katka

Uplynulý týždeň nás opäť potešila informácia od našej dopisovateľky žijúcej v zahraničí Kataríny Chapuis Šutorovej, ktorá opäť navštívila vzácneho potomka rodiny Zamoyských. Za všetko hovorí fotografia i pár slov venovaných celej Starej Ľubovni.     


„Pri nedávnej návšteve pani Carmen som jej odovzdala Ľubovnianske noviny s článkami o jej rodine. Bola veľmi šťastná, že sa stále o jej rodine v Starej Ľubovni píše a, že ľudí neustále zaujíma história rodiny Zamoyských, ktorej meno sa spájalo s Ľubovňou viac ako 60 rokov,“ pripísala nám K. Chapuis Šutorová. Ako dodala, „opýtala som sa jej, či by chcela niečo napísať čitateľom. Žiaľ, jej vysoký vek – 93 rokov, jej už nedovoľuje napísať pozdrav, ale požiadala ma, aby som srdečne pozdravila „krajanov“ v Starej Ľubovi, kde strávila v detstve veľa prázdninových mesiacov a odovzdala srdečné pozdravy.“ Nuž, radi ich vám – naši čitatelia, odovzdávame a pripájame, hlavne pre nezainteresovaných aj niekoľko informácií o pani Carmen.


(red.)


Carmen de Bourbon-Siciles Pani Carmen sa narodila 13. júla 1924 v kolíske rodu Zamoyských v Podzamczu pri Varšave v Poľsku. Bola prvorodeným dieťaťom Karolíny Zamoyskej, sestry Jána Zamoyského a Jej Kráľovskej Výsosti Ranieriho de Bourbon-Siciles, ktorý sa stal neskôr následníkom Dvojsicilského trónu. Zaujímavosťou pre našinca bola kráľovská svadba tohto prominentného páru v roku 1923 vo Vyšných Ružbachoch. O dva roky neskôr, v roku 1926 sa narodil jediný brat pani Carmen – Ferdinand. Súrodenci prežívali šťastné a bezstarostné detstvo medzi Francúzskom, Poľskom a Slovenskom. Od útleho detstva ich otec zaúčal poľovačkám a strýkovia zas láske ku koňom. Veľmi skoro, už ako 6-ročná sa preháňala po rodinných majetkoch v Poľsku na svojej kobyle bez sedla a bez sprievodu. Väčšinou sa vracala až neskoro večer s ulovenou zverou. Matka sa jej snažila po jej vychádzkach vštepovať národnú hrdosť, správne správanie a pokoru. Ale ako sama priznáva, kone a poľovačky ju zaujímali viac. V lete sa pani Carmen s rodičmi veľmi rada zdržiavala v kúpeľoch vo Vyšných Ružbachoch a na hrade Ľubovňa. Boli to rodinné stretnutia plné radovánok, pohody, rôznych zážitkov a smiechu. Jeden zo zážitkov sa jej ale vryl do pamäti o trochu viac ako ostatné. V jeden teplý letný podvečer pri ich pobyte na hrade Ľubovňa sa strhla na hrade panika. Pri hradnej kaplnke sa sluhom zjavilo nastúpené stredoveké vojsko na koňoch. Po niekoľkých sekundách, možno minútach, veliteľ dal povel na odchod a zjavenie zmizlo. Sluhovia ostali stáť ako prikovaní a s úžasom sledovali celú scénu až do konca. Podľa ich slov bolo vojakom zreteľne vidieť do tváre, rovnako ich odev a ich bojovný výraz. Sluhovia bežali oznámiť udalosť pánom a cestou vyvolali takú hystériu, že na hradné nádvorie ešte dlhé mesiace nevstúpila žiadna slúžka. Pani Carmen i napriek zákazu rodičov chodila tajne so svojím bratom pred kaplnku a priala si, aby aj ona mohla zhliadnuť to krásne vojsko, ale želanie sa jej nikdy nesplnilo. Jej bezstarostné detstvo bolo preťaté v roku 1938 predvojnovým konfliktom. Vtedy sa navždy vrátila so svojimi rodičmi do ich zámku Saint Sauveur na juhu Francúzska. Vojnu prežili ďaleko od bojov. Srdcom ale ostali so svojou rodinou v Poľsku a na Slovensku. So svojou mamou Karolínou sa naplno venovali záchrane a podpore rodinných príslušníkov, ktorí ostali v centre najväčších bojov. Poskytli prístrešok mnohým členom rodiny, ktorí o všetko prišli. Jedným z nich bol v 50-tych rokoch aj nám známy Ján Zamoyský, ktorý prišiel nielen o panstvo na Slovensku, ale po ťažkých časoch aj o rodinu. Pani Carmen sa nikdy nevydala a svoj život žila oddane svojim povinnostiam, ktoré jej vyplývali z postavenia Kráľovskej kňažnej Dvoch Sicílií. Po smrti svojej matky prevzala rodinný archív, ktorý jej mama tak svedomito spravovala. Ide hlavne o archív týkajúci sa rodiny Zamoyskej. Pani Carmen má 93 rokov. Je to čiperná staršia pani s distingvovaným správaním. Plynule vraví po poľsky a aj napriek tomu, že rozprávala celý život po francúzsky, má pri rozprávaní poľský prízvuk. Z ich zámočku sa presťahovala do typicky provensalskej usadlosti na juhu Francúzska. I naďalej s radosťou rozpráva svoje zážitky z ranného detstva. Stále vzbudzuje pocit, že svoju najpodstatnejšiu časť života prežila v Poľsku a na Slovensku, do jej 14 rokov a zvyšok už nebol pre ňu až taký dôležitý. Pani Carmen nás milo prijala a nezištne poskytla k výskumu celý rad dokumentov, ktoré nám pomáhajú pri objasňovaní histórie Starej Ľubovne a najbližšieho okolia. Chceli by sme jej za to vysloviť úprimnú vďaku a popriať jej ešte veľa pevného zdravia.


Katarína Chapuis Šutorová


Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 38 (24. október) 


Comentários


bottom of page